Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Regióny

Udalosti z 21. augusta 1968 si opäť pripomenuli pri pamätníku J. Bonka

Na snímke vľavo Anna Malá, ktorá si prišla uctiť pamiatku svojho brata Jozefa Bonka, ktorý zahynul počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Foto: TASR Adriána Hudecová

Jozef Bonk bol v najväčšom meste pod Tatrami jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov.

Poprad 21. augusta (TASR) – Udalosti z 21. augusta si v Poprade opäť pripomenuli pri pamätníku Jozefa Bonka. Práve jeho totiž pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy nešťastne zasiahla guľka a zranenie neprežil. „K tomuto výročiu sa na Slovensku staviame veľmi rozpačito, nie je to ani len štátny sviatok, na rozdiel od Českej republiky,“ upozornil na to dlhoročný organizátor spomienky František Bednár zo Svetového združenia bývalých československých politických väzňov.



Zároveň pripomenul, že v Poprade sú možno jediní, ktorí si udalosti z augusta 1968 pripomínajú dlhé roky. Na tragédiu upozorňuje na Námestí svätého Egídia pamätník, ktorý je umiestnený na múre pri Kostole svätého Egídia. Okrem tabule venovanej pamiatke Jozefa Bonka sa na ňom nachádzajú aj štatistické údaje o počte obetí okupácie vtedajšieho Československa.

„Je pekné, že sa stále nájdu aj mladí ľudia, ktorí nezabúdajú na '68. rok, že si pripomínajú tie udalosti, hovoria o tom a šíria to do povedomia iných. Bol to nešťastný deň, nielen pre našu rodinu, ale pre mnohých ľudí tejto krajiny, ktorí nevinne zahynuli,“ skonštatovala Bonkova sestra Anna Malá, ktorá každoročne chodí na spomienku v Poprade. Dodáva, že strata brata ju aj po rokoch bolí stále rovnako.

Jozef Bonk bol v najväčšom meste pod Tatrami jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov. Pred 51 rokmi pritom 19-ročný mladík vôbec nemal byť v Poprade a jeho rodina dlho neverila, že obeťou streľby do davu ľudí je práve on.

Vojská piatich socialistických krajín v roku 1968 vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar.