Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

V Údolí želovských pivníc je približne 80 vínnych domčekov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Želovské pivnice vytesané v mäkkej hornine vznikli pravdepodobne v stredoveku ako úkryt pred plienením výbojných vojsk.

Želovce 22. júna (TASR) - Vlastné pivnice, v ktorých sa už desaťročia dorába víno, majú aj Želovce v okrese Veľký Krtíš. V Údolí želovských pivníc je v súčasnosti približne 80 vínnych domčekov, z veľkej časti vrezaných do tufových skál, kde nadšenci vínneho moku v máji tohto roku zorganizovali prvý Deň otvorených dverí.

"Do podujatia sa zapojilo 12 tunajších pivníc a záujem ľudí z regiónu o toto podujatie predstihol naše očakávania. To nás povzbudilo k tomu, aby sme urobili z podujatia tradíciu," povedal pre TASR predseda občianskeho združenia Údolie želovských pivníc Gabriel Oravec.

Šéf združenia sám na ploche troch hektárov neobrába hrozno, ale kríky čiernych ríbezlí. "Záujem o takto dorobené víno je nielen u "vínkarov", ale najmä u znalcov vínneho moku, ktorí ocenia jeho čistotu a vyváženú prírodnú chuť," hovorí.

Na snímke predseda občianskeho združenia Údolie želovských pivníc Gabriel Oravec pri svojej vínnej pivnici. Želovce, 21. júna 2019.
Foto: EASYFOTO TASR - Jozef Poliak


Želovské pivnice vytesané v mäkkej hornine vznikli pravdepodobne v stredoveku ako úkryt pred plienením výbojných vojsk. V 20. storočí sa na ne akosi pozabudlo a až v 70. rokoch sa partie ľudí rozhodli vyčistiť toto miesto a postupne v ich blízkosti pestovať hrozno a dorábať víno.

Najdlhšiu vínu pivnicu dlhú 40 metrov vlastnilo kedysi na tomto mieste v tvare obrátenej slzy miestne poľnohospodárske družstvo. Oravcova pivnica je dlhá 22 metrov. Aj v horúčavách nad 30 stupňov je v nej stabilných 11 stupňov Celzia.

Obec chce zastaviť pokles počtu obyvateľstva výstavbou bytov


V obci Želovce v okrese Veľký Krtíš by radi zastavili pozvoľný úbytok obyvateľov. V spolupráci so súkromným investorom chcú preto začať stavať nové byty. Prvá štúdia, s ktorou stavebník prišiel do obce, je o bytovke s 24 bytmi.

"Ešte v roku 2001 pri sčítaní obyvateľstva sme mali približne 1330 obyvateľov, dnes je ich asi o sto menej," hovorí starosta Želoviec Štefan Rimaj. Výstavba nových bytov je preto vítanou iniciatívou, ktorá by mohla pokles demografie zvrátiť.

Podľa Rimaja z obce v uplynulom desaťročí odišli ľudia najmä za prácou. "Odišli nielen do väčších slovenských miest, ale najmä do zahraničia. Zlepšením ponuky zamestnania v okresnom meste by sa ale situácia mohla zmeniť a obyvatelia obce by pri lepších platových podmienkach a zázemí na bývanie, mohli zostať aj doma," konštatoval.

Investor má v pláne prestavať na byty administratívnu budovu bývalého poľnohospodárskeho družstva. Okrem výstavby bytov chce zveľadiť aj okolie bytovky a to tak, aby tam nájomníci mohli plnohodnotne tráviť svoj voľný čas.

Výzvou pre starostu, ktorý nastúpil do úradu po minuloročných komunálnych voľbách, je aj vybudovanie kanalizácie, ktorá obci evidentne chýba. Dedina sa však najskôr musí vyrovnať s takmer 300-tisícovým úverom, ktorý si pred niekoľkými rokmi zobrala na realizáciu niekoľkých investičných akcií.

Desiatky nadšencov obnovili areál bývalých kúpeľov Šóšár


Areál niekdajších kúpeľov Šóšár neďaleko Želoviec v okrese Veľký Krtíš už niekoľko rokov obnovuje tamojšie Občianske združenie (OZ) Šóšárských prameňov. Niekoľko desiatok ľudí zmenilo od roku 2015 približne dvojhektárové územie kúpeľov a priľahlý lesopark na nepoznanie.

"Členovia združenia predovšetkým zbavili celý areál náletových drevín, postavili tam prístrešok, lavičky, ohnisko, ihrisko pre deti i na petang, obnovili studňu a starú pivnicu a dali tiež priestor miestnemu umelcovi, ktorý tam vytvoril drevené sochy," priblížil starosta Želoviec a sám aj aktívny člen združenia Štefan Rimaj.

Aktuálne ľudia pracujú na obnove malého amfiteátra, ktorý má už novú strechu a pódium. "Už o niekoľko týždňov by sme tam chceli zorganizovať prvý želovský Annabál," pripomenul starosta.

Areál bývalých kúpeľov vlastní dopravná spoločnosť SAD Zvolen. Združenie si ho od nej pred časom prenajalo s tým, že ho podľa možností zrevitalizuje a otvorí tak opäť pre ľudí ako oddychovú zónu. V jeho blízkosti sa navyše nachádza aj významné archeologické nálezisko, kde boli v 20. storočí objavené stovky hrobov Avarov a tisícky historických predmetov.

Na snímke starosta Želoviec Štefan Rimaj v areáli obnovených vaňových kúpeľov Šóšár. Želovce, 21. júna 2019.
Foto: EASYFOTO TASR - Jozef Poliak


Združenie podľa Rimaja zakladalo päť ľudí, dnes sa ich na obnove areálu podieľa zhruba 50. "Nadšenie a odhodlanie je veľké. Príspevky potrebné na stavbu mobiliáru získavame od dobrovoľných darcov," doplnil.

Podľa webstránky obce kúpele vznikli v prvej polovici 19. storočia a existovali do roku 1945 ako malé vaňové kúpele lokálneho významu s minerálnymi prameňmi zemito-zásadito-slanej vody. Úspešne sa tam liečili choroby kĺbov, pohybového ústrojenstva a poúrazové stavy. Zanikli v druhej polovici 20. storočia. Miesto sa po druhej svetovej vojne zmenilo na socialistický pioniersky tábor, doškoľovacie stredisko, nočné sanatórium a koncom storočia v ňom život celkom ustal.

Viaceré minerálne pramene ale dodnes vyvierajú popri ceste zo Želoviec do Kiarova, po ktorej vedie aj cykloturistická trasa.

SOŠ je jedinou strednou školou Banskobystrického samosprávneho kraja so sídlom v obci


Jediná stredná škola Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) so sídlom v obci sa nachádza v Želovciach v okrese Veľký Krtíš. Stredná odborná škola (SOŠ) zabezpečuje odborné vzdelávanie tínedžerov v odboroch poľnohospodárstvo a záhradníctvo kontinuálne od roku 1948.

"Sme zároveň jedinou strednou školou svojho druhu v kraji," pripomína jej riaditeľka Andrea Bánovská. Z pôvodne Štátnej roľníckej školy sa postupne pretransformovali na Poľnohospodárske odborné učilište (POU) a v roku 1988 na Strednú poľnohospodársku školu s POU. V roku 2002 to už bola Združená stredná škola poľnohospodárska a od roku 2008 SOŠ.

Škola vzdeláva žiakov v učebnom odbore poľnohospodár - služby, záhradník s možnosťou pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu záhradníctvo a v študijnom odbore záhradníctvo - záhradná a krajinárska tvorba. Tieto odbory sa stali v posledných rokoch vcelku atraktívnymi. Absolventi totiž nachádzajú uplatnenie napríklad ako kvetinári, ovocinári, vinári, floristi a pod.

Podľa riaditeľky svedčí o tom aj záujem o štúdium. "Stále máme od 100 do 120 žiakov, tento rok dokonca ich počet stúpol na 140," povedala pre TASR.

Atraktívnosť vzdelávania by mal ešte zvýšiť nový projekt výstavby tzv. hydroponického skleníka, čo je dnes moderný trend bezzeminového pestovania rastlín a plodín. Peniaze naň získali prostredníctvom Úradu vlády SR v rámci podpory okresov s vyššou mierou nezamestnanosti.

Škola kedysi sídlila v obci v starom kaštieli Zichyocov. Od 90. rokov uplynulého storočia je v obnovenej budove bývalej družstevnej sýpky.