< sekcia SERIÁL: Slovenské ulice

Vlkolínec bol v minulosti jednou z ulíc Ružomberka

Ilustračné foto. Foto: TASR - J. Vohnout

Povesť hovorí, že názov obce je odvodený od častého výskytu vlkov v okolí.

Ružomberok 30. mája (TASR) - Podhorská osada Vlkolínec, rozprestierajúca sa na južnom svahu jedného z výbežkov hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, patrila v minulosti medzi štyri mimomestské ružomberské ulice. Okrem Vlkolínca boli majetkoprávnou a administratívnou súčasťou mesta pod Čebraťom aj lokality Biely Potok, Černová a Villa Ludrová. Volali sa ulice, no v skutočnosti to boli osady, ktoré nemali vlastnú samosprávu.

Ešte v 16. storočí vydal vtedajší panovník dekrét, ktorým legalizoval ich zaradenie medzi ulice mesta Ružomberok. Samostatnými obcami síce nikdy neboli, no administratívu mať museli. Na overovanie písomností používali vlastné pečatidlo. Dokladá to aj pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec z roku 1376, kde sa oblasť spomína ako jedna z častí mesta - "ulíc" Ružomberka.

„Vždy si nás pohadzovali ako horúci zemiak. Raz sme boli ulicou, raz miestna časť, prehadzovali tam tabule, ako im to pasovalo,“ zamyslel sa jeden z terajších obyvateľov Vlkolínca Anton Sabucha. Že by z toho však boli nejaké výhody, sa podľa neho povedať nedá. „V istom čase tu bolo veľa obyvateľov, mohli sme si dovoliť byť obcou. Vlkolínec však vždy patril pod Ružomberok. Chválili sa tým,“ dodal.

Obyvatelia Vlkolínca sa v minulosti zaoberali najmä poľnohospodárstvom a pastierstvom. Keď sa v 50-tych rokoch začali vyberať kontingenty, ľudí to znechutilo, prestali hospodáriť a odišli radšej pracovať do Ružomberka do fabrík. „Bonitácia pôdy tu bola taká, ako v Bratislave. Páni to tak určili. Tu to však nebolo možné - dopestovať takú úrodu v našich skalnatých podmienkach. Neskôr sme už stratili mandát, zrušili nám i školu, ktorú sme tu mali. Zostalo nás tu len pár,“ zaspomínal si rodený Vlkolínčan.

Vlkolínec dodnes nie je samostatnou obcou a patrí pod Ružomberok. Lokalita sa nachádza v Liptovskej stolici. Povesť hovorí, že jej názov je odvodený od častého výskytu vlkov v okolí. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a v roku 1993 bol zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Okrem vrchu Sidorovo Vlkolínec obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu Laz a Diel a od juhu Ravný diel.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.