Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Exprezidenti Policajného zboru SR sa vyjadrili k aktuálnej politickej situácii na Slovensku.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. apríla (TASR) – Ulica by nikdy nemala odvolávať policajného prezidenta Tibora Gašpara, ale on by asi mal odstúpiť, keďže sú naňho veľké tlaky. Pondelkové (16.4.) odstúpenie šéfa rezortu vnútra Tomáša Druckera je výsledkom tých tlakov. Uviedol pre TASR generál Štefan Lastovka, druhý policajný prezident v histórii policajných prezidentov SR. Túto funkciu zastával od 16.3.1994 do 3.1.1995.
TASR v tejto súvislosti oslovila všetkých bývalých policajných prezidentov SR. V poradí ôsmy policajný prezident v histórii Slovenska generál Ján Packa, ktorý v tejto funkcii pôsobil od 8.8.2006 do 17.7.2010, povedal: "Na Gašparovom mieste by som odstúpil minimálne do vyšetrenia prípadu vraždy novinára Kuciaka. A odstúpenie ministra vnútra Druckera schvaľujem. Zachoval sa ako chlap."
Generál Ján Pipta, ktorý bol piatym policajným prezidentom od 3.11.1998 do 31.5.2001, sa vyjadril: "Gašpar je mimoriadne schopný človek, schopný policajný prezident. Bol excelentný vyšetrovateľ. Mal smolu, že sa dostal do takejto politickej situácie."
Gašpara považuje za slušného a inteligentného človeka a hlavne za odborníka siedmy policajný prezident plukovník Anton Kulich. "Ale prezident Policajného zboru SR je podriadený ministrovi vnútra a minister by ho nemal vymenovávať, ale mal by si to dať odobriť vláde. Tak to funguje aj v zahraničí. Prípadné Gašparovo odstúpenie je len na ňom," uviedol v pondelok pre TASR Kulich, ktorý bol policajným prezidentom od 30.10.2002 do 7.8.2006.
Tretí policajný prezident plukovník Jozef Holdoš, ktorý zastával túto funkciu od 3.1.1995 do 1.7.1997, si myslí, že "policajného prezidenta môže odvolať len minister vnútra. Mňa osobne menoval predseda vlády SR a aj ma odvolal. Myslím si, že nemôže byť pravidlom, aby nezainteresované osoby tlačili na odvolanie policajného prezidenta. Pritom nemôžem hodnotiť jeho prácu, nie som na to kompetentný."
"Ak je toto právny štát, tak by sa odvolanie policajného prezidenta malo riadiť príslušnými zákonmi," domnieva sa v poradí prvý policajný prezident SR plukovník František Krajča, ktorý v tejto pozícii pôsobil od 18.8.1992 do 16.3.1994.
Plukovník Jaroslav Spišiak, ktorý bol deviatym policajným prezidentom od 19.7.2010 do 14.5.2012, má na to nasledovný názor: "Zákon o policajnom zbore by mal obsahovať ustanovenie, ktoré by striktne definovalo spôsoby a dôvody odvolania policajného prezidenta. A medzi tými dôvodmi by sa mali vyskytovať aj také dôvody, ktoré by reflektovali najmä na hodnotenie jeho činnosti."
Za prekvapujúcu a neočakávanú označil prezident Policajného zboru Gašpar demisiu ministra vnútra Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD). "Rozhodnutia ministra vnútra Tomáša Druckera neodvolať ma z funkcie prezidenta Policajného zboru, ale súčasne podať demisiu, sú pre mňa prekvapujúce a neočakávané," uviedol Gašpar v písomnom stanovisku. K uvedenej situácii sa chce vyjadriť v čo najkratšom čase po dôkladnom zvážení všetkých okolností. Drucker nastúpil do funkcie ministra vnútra po Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) pred mesiacom a vzal si čas na rozhodnutie o Gašparovej budúcnosti.
TASR v tejto súvislosti oslovila všetkých bývalých policajných prezidentov SR. V poradí ôsmy policajný prezident v histórii Slovenska generál Ján Packa, ktorý v tejto funkcii pôsobil od 8.8.2006 do 17.7.2010, povedal: "Na Gašparovom mieste by som odstúpil minimálne do vyšetrenia prípadu vraždy novinára Kuciaka. A odstúpenie ministra vnútra Druckera schvaľujem. Zachoval sa ako chlap."
Generál Ján Pipta, ktorý bol piatym policajným prezidentom od 3.11.1998 do 31.5.2001, sa vyjadril: "Gašpar je mimoriadne schopný človek, schopný policajný prezident. Bol excelentný vyšetrovateľ. Mal smolu, že sa dostal do takejto politickej situácie."
Gašpara považuje za slušného a inteligentného človeka a hlavne za odborníka siedmy policajný prezident plukovník Anton Kulich. "Ale prezident Policajného zboru SR je podriadený ministrovi vnútra a minister by ho nemal vymenovávať, ale mal by si to dať odobriť vláde. Tak to funguje aj v zahraničí. Prípadné Gašparovo odstúpenie je len na ňom," uviedol v pondelok pre TASR Kulich, ktorý bol policajným prezidentom od 30.10.2002 do 7.8.2006.
Tretí policajný prezident plukovník Jozef Holdoš, ktorý zastával túto funkciu od 3.1.1995 do 1.7.1997, si myslí, že "policajného prezidenta môže odvolať len minister vnútra. Mňa osobne menoval predseda vlády SR a aj ma odvolal. Myslím si, že nemôže byť pravidlom, aby nezainteresované osoby tlačili na odvolanie policajného prezidenta. Pritom nemôžem hodnotiť jeho prácu, nie som na to kompetentný."
"Ak je toto právny štát, tak by sa odvolanie policajného prezidenta malo riadiť príslušnými zákonmi," domnieva sa v poradí prvý policajný prezident SR plukovník František Krajča, ktorý v tejto pozícii pôsobil od 18.8.1992 do 16.3.1994.
Plukovník Jaroslav Spišiak, ktorý bol deviatym policajným prezidentom od 19.7.2010 do 14.5.2012, má na to nasledovný názor: "Zákon o policajnom zbore by mal obsahovať ustanovenie, ktoré by striktne definovalo spôsoby a dôvody odvolania policajného prezidenta. A medzi tými dôvodmi by sa mali vyskytovať aj také dôvody, ktoré by reflektovali najmä na hodnotenie jeho činnosti."
Za prekvapujúcu a neočakávanú označil prezident Policajného zboru Gašpar demisiu ministra vnútra Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD). "Rozhodnutia ministra vnútra Tomáša Druckera neodvolať ma z funkcie prezidenta Policajného zboru, ale súčasne podať demisiu, sú pre mňa prekvapujúce a neočakávané," uviedol Gašpar v písomnom stanovisku. K uvedenej situácii sa chce vyjadriť v čo najkratšom čase po dôkladnom zvážení všetkých okolností. Drucker nastúpil do funkcie ministra vnútra po Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) pred mesiacom a vzal si čas na rozhodnutie o Gašparovej budúcnosti.
