Levoča/Bratislava 5. októbra (TASR) - Písaniu prózy, poézie, esejí, ale aj odborných filozofických textov sa venuje takmer polstoročie. Ako prozaička debutovala v roku 1978 zbierkou poviedok Reprodukcia času, za ktorú dostala Cenu Ivana Krasku. V roku 2018 získala prestížnu literárnu cenu Anasoft litera za román Scenár.

Vo štvrtok 5. októbra sa Etela Farkašová, spisovateľka, esejistka, poetka a v neposlednom rade aj filozofka, dožíva 80 rokov.

Etela Farkašová, rodená Zipserová, sa narodila 5. októbra 1943 v Levoči. Vyrastala a dospievala v Bratislave. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v Bratislave študovala v rokoch 1960 - 1964 matematiku a fyziku na Pedagogickom inštitúte v Trnave. Od roku 1964 pôsobila ako stredoškolská učiteľka v Bratislave a Trnave. Na Filozofickej fakulte (FF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave vyštudovala v rokoch 1966 - 1972 filozofiu a sociológiu.

Od roku 1972 sa filozofii profesionálne venovala na Katedre filozofie a dejín filozofie UK v Bratislave, pričom v rokoch 1998 - 2010 bola vedúcou tejto katedry. V rokoch 1994 - 1995 pôsobila tiež ako hosťujúca profesorka na Filozofickom inštitúte Viedenskej univerzity. V oblasti filozofie sa dlhodobo venovala teórii poznania, skúmala aj vzťah vedy a umenia, alebo socio-kultúrnu podmienenosť vedeckého poznania.

"Nie som si istá, či mi filozofia pri písaní pomáha, isté je, že mi do písania zasahuje, najviac v esejach, ale prítomná je aj v iných textoch. Nepochybne to súvisí s tým, že som sa jej desaťročia venovala profesionálne, ale takisto s inklináciou k reflexii, alebo ako ja niekedy hovorievam, k ´hĺbaniu´. Tá tendencia rokmi narastá, takže v prózach z posledného obdobia hľadám odpovede na viaceré filozofické otázky ako smerovanie našej civilizácie, klimatická kríza, konzumný spôsob života, potreba zmeny ľudskej mentality, hodnotových preferencií, medzigeneračné vzťahy, otázkam pamäti, identity či integrity osobnosti," uviedla pre TASR autorka, v literárnych dielach ktorej rezonuje filozofická reflexia sveta.

Knižne debutovala v roku 1978 zbierkou poviedok Reprodukcia času, po ktorej nasledovali prozaické knihy Snívanie v tráve (1983), Nočné jazvy (1986), Unikajúci portrét (1989), Nedeľné fotografie (1993), Deň za dňom (1997), Hodina zapadajúceho slnka (1998), Po dlhom mlčaní (2001), Záchrana sveta podľa G. (2002) a ďalšie.

Medzi finalistov prvého ročníka literárnej súťaže Anasoft litera ju zaradila novela Stalo sa (2005) o problematike vzťahu dcéry a zomierajúcej matky.

Prestížne literárne ocenenie Anasoft litera získala v roku 2018 za román Scenár (2017). Jeho hrdinami sú starší manželia - prekladateľka Katarína a vedec Vojto. Obaja sú konfrontovaní so zrýchľujúcim sa tempom súčasnej doby, svojím okolím, ktoré ich čoraz menej chápe a čoraz viac iba "toleruje." Významnú rolu zohráva v románe hudba, lebo manželia sa rozhodnú pripraviť zoznam skladieb, ktorý by bez slov charakterizoval celý ich život.

Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa ako filozofka začala venovať feministickej filozofii. "Keď som sa začala zaujímať o feministickú filozofiu, vnímala som ju a vnímam dosiaľ predovšetkým ako špecifickú podobu intelektuálneho i spoločensko-politického prúdu usilujúceho o sociálnu rovnosť a spravodlivosť, ktorá by platila tak pre mužov ako aj pre ženy. S tým súvisia otázky rovnakých šancí na vzdelávanie, na profesionálnu sebarealizáciu, otázky rovnakého ohodnotenia práce, ale aj rovnakých šancí na osobnostný rozvoj, na voľný čas a podobne," vysvetlila filozofka, ktorá dlhodobo patrí k slovenskému feministickému prúdu.

Podľa nej viaceré problémy nerovnosti medzi ženami a mužmi v slovenskej spoločnosti stále pretrvávajú. "Dvojité bremeno nosia u nás na pleciach vo väčšej miere ženy. Chýbajú finančne dostupné verejné služby, ktoré by im uľahčili prácu v domácnosti. Rovnosti neraz bránia aj prežívajúce stereotypy o ideálnej žene a ideálnom mužovi. Nemožno opomenúť aj to, že zaostávame v zastúpení žien v politike, vo verejnom živote, pričom nejde iba o kvantitatívne údaje, ale o inakosť pohľadu pri vnímaní problémov každodenného života ľudí," skonštatovala Farkašová, podľa ktorej je na škodu veci, že neznalosť základných princípov feministických teórií vedie u mnohých ľudí k ich apriórnemu odmietaniu.

Popri vlastných prozaických dielach prispela do viacerých domácich i medzinárodných antológií. Ako spolueditorka ich niekoľko aj zostavila ako napríklad Zbližovanie (1996) či Strömungen - Prúdenia (2001). V spolupráci s Literárnym informačným centrom (LIC) pripravila antológie slovenských ženských autoriek, ktoré vyšli v arabčine a hindčine. S Vierou Benkovou zostavila päť antológií slovenských autoriek žijúcich v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

Napísala aj niekoľko básnických zbierok ako Na rube času (2006), Opretá o ticho (2008), Prstoklady (2011), Medzi záhradou a básňou (2013), Načúvam ránu (2014), Cesty (2015), S predtuchou svetliny (2018).

Ako spoluautorka vydala odborné publikácie Teória poznania (1980), Štyri pohľady do feministickej filozofie (1993). Napísala monografiu Na ceste k vlastnej izbe (2006) a viaceré esejistické knihy ako napríklad O tichu, pomalosti a iných hodnotách (2022). Jej diela boli preložené do viac ako 10 jazykov.

Okrem cien Ivana Krasku (1978) a Anasoft litera (2018) dostala aj Cenu Spolku slovenských spisovateľov (1997), Zlatý čestný odznak za zásluhy o Rakúsku republiku (2004), alebo Cenu predsedu Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) Za výnimočný prínos v oblasti literatúry a filozofie (2014).

V roku 2023 jej vyšla próza Priestory, ale pracuje aj na ďalších textoch "Tento rok mám rozpracované dva rukopisy. Jeden pre Slovenské literárne centrum, ide o rozsiahlu esej na tému ´písanie´. Hoci som s vlastným písaním začala približne pred polstoročím, pre mňa je to stále fascinujúca téma, na ktorej azda s každou ďalšou knižkou objavujem nové aspekty. Druhý rukopis pripravujem na podnet vydavateľa ako jubilejný výber zo svojej poviedkovej tvorby, pôjde zväčša o staršie poviedky, všetky však budú viac či menej prepracované," uviedla pre TASR Etela Farkašová.



Zdroj: litcentrum.sk