Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Získal si veľkú podporu a uznanie rôznych miestnych cirkví v Afrike, Ázii a iných oblastiach, kde sa nachádzal.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Udavské/Bratislava 10. marca (TASR) - Slovensko malo v jeho osobe duchovného s dosiaľ najväčším vplyvom vo Vatikáne. V službe cirkvi sa vypracoval na jeden z najvyšších úradov v katolíckej cirkvi ako je prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Získal si veľkú podporu a uznanie rôznych miestnych cirkví v Afrike, Ázii a iných oblastiach, kde sa nachádzal. Zohral významnú úlohu pri založení Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý znamenal pre slovenský katolicizmus veľkú podporu aj v príprave a formácii kňazského dorastu.
Od narodenia významného cirkevného hodnostára, kardinála Jozefa Tomka uplynie v pondelok 11. marca 100 rokov.
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Po gymnaziálnych štúdiách v Michalovciach vstúpil v školskom roku 1943/1944 do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Po roku 1948 sa nemohol vrátiť na Slovensko.
Sviatosť kňazstva prijal v Ríme 12. marca 1949. V rokoch 1950 - 1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a pokračoval v štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite.
V decembri roku 1959 bol Jozef Tomko signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme - inštitúcie na výchovu kňazského dorastu a zároveň aj strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke a obrad vysvätenia vykonal pápež Ján Pavol II. ako priateľské gesto voči novému biskupovi a súčasne aj ako prejav úcty i obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku.
V máji 1985 sa stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Po prvý raz v dejinách sa postavil Slovák na čelo jednej rímskej kongregácie. Zároveň v tom istom mesiaci - 25. mája - vymenoval pápež Jozefa Tomka za kardinála.
Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov povolal pápež 9. apríla 2001 kardinála Tomka do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne. Od 15. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Na Slovensko mohol Jozef Tomko prísť až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Vo vlasti sa opäť objavil až v roku 1989, keď prišiel na vysviacku nového spišského biskupa. Jeho vystúpenie v pléne Slovenskej národnej rady (SNR) 21. apríla 1991 sa stalo historickou udalosťou, pretože slovenská verejnosť mohla po prvý raz vidieť slovenského kardinála.
Bohatá bola aj literárna tvorba kardinála Tomka. Poznatky a skúsenosti z dlhoročného pôsobenia na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov zhrnul v knihe La Missione verso il Terzo millennio (1998), ktorá vyšla aj po slovensky Misie do tretieho tisícročia (2000). Je tiež autorom štúdie Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (1984), ktorú vydal aj v angličtine. Po slovensky vyšli tiež jeho spomienky na návštevy misijných území Na misijných cestách (1989, 1991).
Kardinál Jozef Tomko bol držiteľom čestných doktorátov univerzít vo viacerých krajinách - v Poľsku, v Luxembursku, v Spojených štátoch, v Argentíne či na Taiwane. Na Slovensku ho ocenili Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Trnavská univerzita.
Prezident Michal Kováč udelil kardinálovi Tomkovi 29. marca 1995 Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku a 28. októbra 2002 prezident Rudolf Schuster odovzdal v Ríme Jozefovi Tomkovi svoje osobné ocenenie Kríž prezidenta Slovenskej republiky I. stupňa.
Najstarší člen kolégia kardinálov, kardinál Jozef Tomko zomrel 8. augusta 2022 vo svojom byte v Ríme vo veku 98 rokov. Jeho pohreb sa konal 16. augusta 2022 v košickom Dóme svätej Alžbety. Pohrebnú svätú omšu celebroval kardinál a emeritný pražský arcibiskup Dominik Duka, ktorý vyzdvihol význam a úlohu kardinála Tomka v katolíckej cirkvi.
Získal si veľkú podporu a uznanie rôznych miestnych cirkví v Afrike, Ázii a iných oblastiach, kde sa nachádzal. Zohral významnú úlohu pri založení Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý znamenal pre slovenský katolicizmus veľkú podporu aj v príprave a formácii kňazského dorastu.
Od narodenia významného cirkevného hodnostára, kardinála Jozefa Tomka uplynie v pondelok 11. marca 100 rokov.
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Po gymnaziálnych štúdiách v Michalovciach vstúpil v školskom roku 1943/1944 do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Po roku 1948 sa nemohol vrátiť na Slovensko.
Sviatosť kňazstva prijal v Ríme 12. marca 1949. V rokoch 1950 - 1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a pokračoval v štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite.
V decembri roku 1959 bol Jozef Tomko signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme - inštitúcie na výchovu kňazského dorastu a zároveň aj strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke a obrad vysvätenia vykonal pápež Ján Pavol II. ako priateľské gesto voči novému biskupovi a súčasne aj ako prejav úcty i obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku.
V máji 1985 sa stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Po prvý raz v dejinách sa postavil Slovák na čelo jednej rímskej kongregácie. Zároveň v tom istom mesiaci - 25. mája - vymenoval pápež Jozefa Tomka za kardinála.
Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov povolal pápež 9. apríla 2001 kardinála Tomka do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne. Od 15. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Na Slovensko mohol Jozef Tomko prísť až v roku 1968, ale v čase tzv. normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. Vo vlasti sa opäť objavil až v roku 1989, keď prišiel na vysviacku nového spišského biskupa. Jeho vystúpenie v pléne Slovenskej národnej rady (SNR) 21. apríla 1991 sa stalo historickou udalosťou, pretože slovenská verejnosť mohla po prvý raz vidieť slovenského kardinála.
Bohatá bola aj literárna tvorba kardinála Tomka. Poznatky a skúsenosti z dlhoročného pôsobenia na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov zhrnul v knihe La Missione verso il Terzo millennio (1998), ktorá vyšla aj po slovensky Misie do tretieho tisícročia (2000). Je tiež autorom štúdie Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (1984), ktorú vydal aj v angličtine. Po slovensky vyšli tiež jeho spomienky na návštevy misijných území Na misijných cestách (1989, 1991).
Kardinál Jozef Tomko bol držiteľom čestných doktorátov univerzít vo viacerých krajinách - v Poľsku, v Luxembursku, v Spojených štátoch, v Argentíne či na Taiwane. Na Slovensku ho ocenili Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Trnavská univerzita.
Prezident Michal Kováč udelil kardinálovi Tomkovi 29. marca 1995 Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku a 28. októbra 2002 prezident Rudolf Schuster odovzdal v Ríme Jozefovi Tomkovi svoje osobné ocenenie Kríž prezidenta Slovenskej republiky I. stupňa.
Najstarší člen kolégia kardinálov, kardinál Jozef Tomko zomrel 8. augusta 2022 vo svojom byte v Ríme vo veku 98 rokov. Jeho pohreb sa konal 16. augusta 2022 v košickom Dóme svätej Alžbety. Pohrebnú svätú omšu celebroval kardinál a emeritný pražský arcibiskup Dominik Duka, ktorý vyzdvihol význam a úlohu kardinála Tomka v katolíckej cirkvi.
