< sekcia Slovensko

R. Mistrík a Z. Čaputová sa nepovažujú za súperov, väčšinou sa zhodli

Kandidáti na prezidenta SR. Foto: TASR/FB

Obaja kandidáti avizovali, že by v kontakte s politickou reprezentáciou extrémistov zachovali rovnaký prístup ako súčasný prezident Andrej Kiska a nepozývali by ich na politické rokovania.

Bratislava 10. februára (TASR) – Prezidentskí kandidáti Robert Mistrík a Zuzana Čaputová sa považujú skôr za spolukandidátov ako súperov. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V Politike, v ktorej sa zhodli na väčšine otázok. Mistrík za svoju výhodu považuje napríklad to, že je nezávislý kandidát. Čaputová, naopak, svoju politickú príslušnosť vníma ako dôkaz, že to so spoločenskou zmenou myslí vážne.

Podľa Čaputovej rozdiely medzi kandidátmi vychádzajú z ich profesijných skúseností. S Čaputovou ako právničkou sa spája spravodlivosť, s Mistríkom ako vedcom modernizácia Slovenska. Čaputová zdôraznila, že nemá na mysli len spravodlivosť v právnom slova zmysle, ale aj sociálnu spravodlivosť, alebo spravodlivosť v životnom prostredí. Ako prezidentka by napríklad nepodpísala zákon, ak by v ňom nebola kvalitne vypracovaná doložka o environmentálnych vplyvoch.

Kandidáti hovorili aj o partnerstvách párov rovnakého pohlavia. Mistrík vyhlásil, že manželstvo je rezervované pre vzťah muža a ženy, no párom rovnakého pohlavia treba priznať práva ako nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, alebo uľahčiť vysporiadanie majetku. Je však proti adopcií detí homosexuálnymi pármi. Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje.

Obaja kandidáti tiež avizovali, že by v kontakte s politickou reprezentáciou extrémistov zachovali rovnaký prístup ako súčasný prezident Andrej Kiska a nepozývali by ich na politické rokovania. Zdôrazňujú však, že by určite neignorovali voličov takýchto strán. "Voličská základňa sa dáva do jedného balíka s politickou reprezentáciou, ale je tam veľký rozdiel," poznamenala Čaputová. "Treba sa pozerať na starosti voličov," súhlasil Mistrík.

Čaputová a Mistrík tiež zopakovali, že by za ústavného sudcu nevymenovali predsedu Smer-SD Roberta Fica. "Považujem za dobré to komunikovať aj z pohľadu prezidentského kandidáta, pretože tým vyjadrujeme isté hodnoty," povedala Čaputová, ktorá zároveň vyjadrila ľútosť, že politici nevyužili možnosť zmien vo voľbe ústavných sudcov. Mistrík ocenil, že má voľba ústavných sudcov taký verejný priestor, pretože títo sudcovia majú podľa neho veľkú moc.

E. Chmelár by chcel meniť ústavu, J. Zábojník riešiť biedu ľudí


Prezidentský kandidát Eduard Chmelár by chcel posilniť právomoci prezidenta a vytvoriť novú ústavu, ktorá by nevytvárala toľko konfliktov a sporov. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V Politike. Jeho protikandidát Juraj Zábojník tvrdí, že chce ako prezident pomôcť ľuďom.

"Nezaujíma ma v prvom rade zahraničná politika, ale že ľudia nemajú dať čo do úst," vyjadril sa Zábojník. Chmelár oponoval, že jeho protikandidát rozpráva o veciach, ktoré prezident nemôže ovplyvniť. Najväčšiu kompetenciu prezidenta vidí v zahraničnej politike. Jeho najväčšou je zas podľa Chmelára poskytnúť Slovensku víziu a cieľ, ktoré momentálne nemá.

Ani jeden z kandidátov priamo nepovedal, či by ako prezident predsedu strany Smer-SD vymenoval za ústavného sudcu. Chmelár si myslí, že by ústavný súd nemal byť luxusným dôchodkom pre vyslúžilých politikov, ale prekáža mu, že sa hovorí len o jednom kandidátovi. Zábojník povedal, že by Roberta Fica skôr nevymenoval, ako vymenoval, poradil by sa ale s odborníkmi.

Moderátor sa pýtal aj na názor kandidátov na registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia. Chmelár považuje za nemiestne, že sa z toho robí téma volieb. Zákon o registrovanom partnerstve by však podpísal. Podľa Zábojníka je základom spoločnosti, že muž a žena tvoria pár a majú spolu deti. Legislatíva v oblasti práv párov rovnakého pohlavia je podľa neho dostatočná.

Kandidáti sa zhodli, že ukotvenie v EÚ a NATO neznamená, že Slovensko nemôže vyjadriť iný názor. Obaja napríklad odmietajú sankcie voči Rusku. Podľa Chmelára by sa európske štáty mali dohodnúť a spoločnej obrane, členstvo v NATO Slovensku prináša skôr komplikácie, ale nehovorí, že z neho treba vystúpiť. Zábojník sa podľa svojich slov diskusii o spoločnej európskej obrane nebráni, ale nepovažuje súčasných lídrov EÚ za kompetentných o tom rozhodovať.

Zábojník tiež varoval pred migrantmi z iných krajín. Podľa jeho slov sú medzi nimi psychopati a radikáli, ktorí robia Európe zle. Podľa Chmelára sa takýmito slovami umelo vytvára nenávisť. Utečenci podľa neho nie sú na Slovensku kontroverznou témou, keďže za posledný rok SR udelila šesť azylov.

Š. Harabin: V rámci doterajších premiérov bol V. Mečiar najlepším


Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar bol podľa sudcu Najvyššieho súdu SR a kandidáta na prezidenta SR Štefana Harabina v rámci histórie doterajších predsedov vlády Slovenska tým najlepším. Vyhlásil to v nedeľnej politickej diskusnej relácii Na telo v televízii Markíza. Mečiar je podľa Harabina tvorcom a architektom slovenskej štátnosti a nedovolil výpredaj štátneho majetku do zahraničia. "Z pohľadu ochrany záujmov štátnosti určite," argumentoval Harabin, prečo považuje Mečiara za doterajšieho najlepšieho premiéra.

Podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár (Most-Híd), ktorý taktiež kandiduje na prezidenta SR, v relácii upozornil, že jedna vec je vytvoriť zákon, prijať deklaráciu zvrchovanosti a druhá vec je porušovať zákony. "Mečiar porušoval vkuse. Za Mečiara tu vznikli silné mafie, za Mečiara sa mi stalo, že mi hodili granát. Mečiar vytvoril divokú privatizáciu na Slovensku. V prvej Dzurindovej vláde sme museli riešiť fakticky to, že banky dávali za 24-percentné úroky, lebo privatizácia "á la" Mečiar" ich zničila," oponoval.

Harabin povedal, že ak boli za bývalých premiérov Mečiara či Mikuláša Dzurindu spáchané nejaké trestné činy, alebo sa kradlo, je potrebné tieto veci vyšetriť. "Na to sú nezávislé orgány činné v trestnom konaní. Keď niečo spáchal, vždy je možné to trestné stíhať, pokiaľ tomu nebráni otázka premlčania," podotkol.

Bugár tvrdí, že to, čo sa privatizovalo za Mečiara, je už všetko preč. "Zdochnuté, vykradnuté, až na malé výnimky. To, čo sa privatizovalo za Dzurindu, aj keď sa to odkúpilo naspäť, funguje doteraz," poznamenal. Harabin na margo otázky odmien, ktoré si pred niekoľkými rokmi sám udelil, povedal, že postupoval morálne a čisto. Vysvetľuje to tým, že v tom čase vykonával tri funkcie a neskôr aj štyri. Bugár na otázku, prečo pred parlamentnými voľbami hovoril, že si vie predstaviť vládu bez Smeru-SD a napokon s touto stranou do vlády vstúpil, povedal, že nie Most-Híd sa tak rozhodol, ale voliči.

V prípade bývalého premiéra a v súčasnosti kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR Roberta Fica (Smer-SD) Bugár vyhlásil, že potrebný počet rokov Ficovej právnickej praxe bol potvrdený, ústavnoprávny výbor rozhodol a budúci týždeň bude rozhodovať parlament. Podľa Harabina každý poslanec, minister či premiér, keď realizujú legislatívu a predkladajú zákony, vykonávajú aj týmto spôsobom právnickú prax.

Sudca Najvyššieho súdu tvrdí, že Krym nebol anektovaný a o žiadnej agresii či okupácii nemôže byť podľa neho reč. Bugár nesúhlasí a tvrdí, že išlo o jednoznačnú anexiu, čo tvrdí aj celá EÚ.

Harabin deklaruje, že je apolitický kandidát na prezidenta SR a nevyjednáva so žiadnou politickou stranou. Bugár na Harabinovu otázku odpovedal, že nie je potrebné vypovedať Istanbulský dohovor, lebo parlamentom nebol prijatý.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.