Attack on Prime Minister
News in English
Hlavným dôvodom prípravy nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania je transpozícia smernice EÚ o priemyselných emisiách.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Prevádzky s dopadmi na životné prostredie budú v budúcnosti inšpektori kontrolovať častejšie. Európska únia totiž v záujme obmedziť znečisťovanie životného prostredia priemyselnou činnosťou, sprísnila pravidlá pre vypúšťanie emisie z priemyselných zariadení.
Tie by malo Slovensko do právneho systému prebrať prostredníctvom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, o ktorej na úvod 13. rokovacieho dňa 11. schôdze diskutujú poslanci NR SR. Na inšpektorátoch má preto pribudnúť 40 zamestnancov, čo si ročne vyžiada 485.000 eur.
Nová právna úprava rieši požiadavky na obmedzovanie znečisťovania životného prostredia priemyselnými činnosťami. Sprísňuje požiadavky pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu a zároveň ustanovuje minimálne požiadavky, teda hraničné emisné limity, napríklad pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov či zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá.
Smernica ukladá povinnosť vykonať kontrolu v každej prevádzke v závislosti od rizika poškodenia životného prostredia minimálne jedenkrát za tri roky a maximálne raz za rok. Voči predchádzajúcim povinnostiam inšpekcie v oblasti environmentálnej kontroly, kde bola povinnosť vykonať kontrolu raz za osem až desať rokov, dôjde k viac ako zdvojnásobeniu kontrolnej činnosti. V súčasnosti je viac ako 600 prevádzok, ktoré spadajú pod zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, pričom jedna prevádzka môže mať vydaných niekoľko povolení.
Hlavným dôvodom prípravy nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPKZ) je transpozícia smernice EÚ o priemyselných emisiách. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia upravuje postup štátnych orgánov pri povoľovaní a kontrole významných prevádzok, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Upravuje povoľovacie konanie, ktoré v sebe integruje viacero potrebných povolení na vybudovanie a činnosť environmentálnej prevádzky.
Hovoriť sa dnes bude aj o novele Obchodného zákonníka z dielne rezortu spravodlivosti, ktorá má posilniť ochranu prevažne malých a stredných podnikateľov pred neplatičmi. Právna norma vychádza z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Dlžník má mať po novom maximálne 60 dní na to, aby splatil svoje peňažné záväzky. Od tohto ustanovenia sa možno odchýliť, len ak by dlhšie dohodnutá lehota splatnosti nebola v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy pre veriteľa. Podnikateľom by to malo priniesť citeľné úspory nákladov, ktoré musia v súčasnosti vynakladať na správu a vymáhanie pohľadávok.
Návrh novely antidiskriminačného zákona má zase skoncovať s rozdielnymi poistkami pre mužov a ženy. Zo zákona o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou totiž vypadne odsek o použití rozdielov pri stanovení výšky poistného a poistného plnenia založených na odlišnosti pohlaví. Právna norma reaguje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého už poisťovne nebudú môcť posudzovať bonitu klientov podľa pohlavia. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ predstavujú rôzne výšky poistného pre mužov a ženy diskrimináciu. Vo svojom rozsudku z 1. marca 2011 dal Súdny dvor poistiteľom lehotu do 21. decembra 2012 na zosúladenie so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Nové pravidlá sa budú týkať výšky poistného a poistného plnenia.
Tie by malo Slovensko do právneho systému prebrať prostredníctvom návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, o ktorej na úvod 13. rokovacieho dňa 11. schôdze diskutujú poslanci NR SR. Na inšpektorátoch má preto pribudnúť 40 zamestnancov, čo si ročne vyžiada 485.000 eur.
Nová právna úprava rieši požiadavky na obmedzovanie znečisťovania životného prostredia priemyselnými činnosťami. Sprísňuje požiadavky pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu a zároveň ustanovuje minimálne požiadavky, teda hraničné emisné limity, napríklad pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov či zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá.
Smernica ukladá povinnosť vykonať kontrolu v každej prevádzke v závislosti od rizika poškodenia životného prostredia minimálne jedenkrát za tri roky a maximálne raz za rok. Voči predchádzajúcim povinnostiam inšpekcie v oblasti environmentálnej kontroly, kde bola povinnosť vykonať kontrolu raz za osem až desať rokov, dôjde k viac ako zdvojnásobeniu kontrolnej činnosti. V súčasnosti je viac ako 600 prevádzok, ktoré spadajú pod zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, pričom jedna prevádzka môže mať vydaných niekoľko povolení.
Hlavným dôvodom prípravy nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPKZ) je transpozícia smernice EÚ o priemyselných emisiách. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia upravuje postup štátnych orgánov pri povoľovaní a kontrole významných prevádzok, ktoré majú vplyv na životné prostredie. Upravuje povoľovacie konanie, ktoré v sebe integruje viacero potrebných povolení na vybudovanie a činnosť environmentálnej prevádzky.
Hovoriť sa dnes bude aj o novele Obchodného zákonníka z dielne rezortu spravodlivosti, ktorá má posilniť ochranu prevažne malých a stredných podnikateľov pred neplatičmi. Právna norma vychádza z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Dlžník má mať po novom maximálne 60 dní na to, aby splatil svoje peňažné záväzky. Od tohto ustanovenia sa možno odchýliť, len ak by dlhšie dohodnutá lehota splatnosti nebola v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmluvy pre veriteľa. Podnikateľom by to malo priniesť citeľné úspory nákladov, ktoré musia v súčasnosti vynakladať na správu a vymáhanie pohľadávok.
Návrh novely antidiskriminačného zákona má zase skoncovať s rozdielnymi poistkami pre mužov a ženy. Zo zákona o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou totiž vypadne odsek o použití rozdielov pri stanovení výšky poistného a poistného plnenia založených na odlišnosti pohlaví. Právna norma reaguje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého už poisťovne nebudú môcť posudzovať bonitu klientov podľa pohlavia. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ predstavujú rôzne výšky poistného pre mužov a ženy diskrimináciu. Vo svojom rozsudku z 1. marca 2011 dal Súdny dvor poistiteľom lehotu do 21. decembra 2012 na zosúladenie so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Nové pravidlá sa budú týkať výšky poistného a poistného plnenia.
