Bratislava 17. júna (TASR) – Na Slovensko by mal prísť tím amerických vojenských expertov, ktorých úlohou bude zabezpečenie výcviku a poradenstva. S ich prítomnosťou na území SR už súhlasila vláda, posúdiť to ešte musí parlament. Poslanci sa návrhom rezortu obrany budú zaoberať už v pondelok (18.6.) v rámci pokračujúcej 33. schôdze NR SR.

Cieľom pôsobenia Civil Affairs tímu je zvýšenie vzájomnej interoperability, ako aj rozvoj spôsobilosti civilno-vojenskej spolupráce v rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tím bude pozostávať z maximálne štyroch príslušníkov Ozbrojených síl USA a maximálne dvoch kusov vojenskej techniky.

Tím má byť počas svojho pôsobenia dislokovaný v Martine. Pôsobiť tu má 18 mesiacov s predpokladaným začiatkom 1. júla 2018. Rotácia má byť zabezpečená po uplynutí deviatich mesiacov. Náklady spojené s pôsobením tímu budú hradiť Spojené štáty americké.

V rámci poslednej schôdze pred letnými prázdninami musia poslanci otvoriť ešte 63 návrhov z pôvodne 96-bodového programu. Okrem toho na hlasovanie čaká ďalších 14 návrhov, pri ktorých už rozprava skončila. V pondelok, ktorý nie je tradičným rokovacím dňom, sa však hlasovať nebude. Túto úlohu si poslanci odsunuli až na utorok (19.6.), čo bude znamenať, že v prvý deň nového týždňa bude v sále menej poslancov.

Na definitívne hlasovanie čaká dvojica návrhov ministerstva školstva. Nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania počíta so vznikom Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Novela zákona o vysokých školách zase počíta s tým, že vysokým školám pribudne nový typ bakalárskeho študijného programu - interdisciplinárne štúdiá. Študentom má umožniť vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom budú mať možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní.

Plénum bude tiež definitívne hlasovať o činnosti prokuratúry a činnosti špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za minulý rok. Počas rozpravy čelil kritike zo strany opozície najmä Kováčik. Toho zase prekvapil nízky záujem zákonodarcov o činnosť jeho úradu.

V prvom čítaní sa bude hlasovať o zastropovaní veku odchodu do dôchodku v Ústave SR. Koaličný Smer-SD chce dať do ústavy formuláciu, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe". Ako bude vyzerať konečná podoba, zatiaľ jasné nie je. Smer-SD totiž potrebuje aj podporu opozície. Tá buď takéto riešenie odmieta (napr. SaS), alebo si kladie rôzne podmienky (Sme rodina, OĽaNO). Proti zastropovaniu dôchodkového veku v ústave je aj koaličný Most-Híd.

Na posunutie do ďalšieho legislatívneho procesu čakajú aj návrhy na zvýšenie platov starostov obcí a primátorov miest, zámer, aby sa pri návrhoch zákonov posudzoval aj ich vplyv na rodinu, resp. určenie limitu na počet členov pre politické strany, ktoré chcú kandidovať vo voľbách do NR SR či Európskeho parlamentu.