Attack on Prime Minister
News in English
V prípade akútneho stresu podľa nich pomáha trávenie času s najbližšími.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 18. mája (TASR) - Priami svedkovia útoku na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) môžu trpieť akútnym stresom. Prejaviť sa mohol hneď, ale môže sa objaviť aj po nejakom čase. Upozornili na to odborníci z linky dôvery Nezábudka, za ktorou stojí Liga za duševné zdravie (LDZ). V takýchto situáciách je podľa ich slov potrebná okrem iného podpora blízkych.
"Spôsob, ako sa vyrovnávame so stresom, je vždy veľmi individuálny. Táto bezprostredná reakcia zvyčajne trvá 24 až 48 hodín. (...) V prípade zasiahnutej osoby je dobré uvedomiť si, že ide o normálnu reakciu na nenormálnu záťažovú situáciu, na akú nie sme pripravení a nezažívame ju bežne. Je to spôsob, ako sa náš organizmus vyrovnáva s pocitom ohrozenia. Netreba si preto myslieť, že sa deje niečo zlé, nenormálne, nepatričné, obviňovať sa za to," poznamenali odborníci.
V prípade akútneho stresu podľa nich pomáha trávenie času s najbližšími. "Je dôležitá podpora blízkych, ktorí by mali vytvárať bezpečné prostredie, pocit blízkosti bez posudzovania, analyzovania správania alebo požadovania, aby zasiahnutý znova rozprával o tom, čo zažil," doplnili. Ľudia s akútnym stresom by podľa ich slov mali dodržiavať bežný režim v pokojnejšom tempe a dopriať si dostatok spánku a pravidelnú stravu. "Neodporúča sa zapíjať stres alkoholom, prípadne si svojvoľne ordinovať lieky na upokojenie," apelovali.
Na človeka prežívajúceho akútny stres by sa nemali klásť vysoké nároky a nemal by čeliť vážnym rozhodnutiam. "Aj bežné každodenné rozhodnutia môžu spôsobovať problém," ozrejmili odborníci. Poukázali na potrebu podpory blízkych. Odporučili pomáhať zasiahnutému s bežnými každodennými činnosťami.
Odborníci zároveň upozornili na to, že aj po zdanlivo dlhšom čase sa môžu u svedkov incidentu pre prežitý enormný stres objaviť zmeny v správaní, kognitívne zmeny, ako napríklad ťažšie sústredenie, výpadky pamäti či "flashbacky", teda znovuprežitie traumy v pocitovej alebo vo vizuálnej podobe. "V takomto prípade je dobré poradiť sa, či už priamo s odborníkom na duševné zdravie, alebo aj so všeobecným lekárom, ktorý vie situáciu zhodnotiť a nasmerovať k ďalšej pomoci," odporučili. Ľuďom pripomenuli, že v prípade ťaživých pocitov sa môžu obrátiť aj na ich Linku dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566.
"Spôsob, ako sa vyrovnávame so stresom, je vždy veľmi individuálny. Táto bezprostredná reakcia zvyčajne trvá 24 až 48 hodín. (...) V prípade zasiahnutej osoby je dobré uvedomiť si, že ide o normálnu reakciu na nenormálnu záťažovú situáciu, na akú nie sme pripravení a nezažívame ju bežne. Je to spôsob, ako sa náš organizmus vyrovnáva s pocitom ohrozenia. Netreba si preto myslieť, že sa deje niečo zlé, nenormálne, nepatričné, obviňovať sa za to," poznamenali odborníci.
V prípade akútneho stresu podľa nich pomáha trávenie času s najbližšími. "Je dôležitá podpora blízkych, ktorí by mali vytvárať bezpečné prostredie, pocit blízkosti bez posudzovania, analyzovania správania alebo požadovania, aby zasiahnutý znova rozprával o tom, čo zažil," doplnili. Ľudia s akútnym stresom by podľa ich slov mali dodržiavať bežný režim v pokojnejšom tempe a dopriať si dostatok spánku a pravidelnú stravu. "Neodporúča sa zapíjať stres alkoholom, prípadne si svojvoľne ordinovať lieky na upokojenie," apelovali.
Na človeka prežívajúceho akútny stres by sa nemali klásť vysoké nároky a nemal by čeliť vážnym rozhodnutiam. "Aj bežné každodenné rozhodnutia môžu spôsobovať problém," ozrejmili odborníci. Poukázali na potrebu podpory blízkych. Odporučili pomáhať zasiahnutému s bežnými každodennými činnosťami.
Odborníci zároveň upozornili na to, že aj po zdanlivo dlhšom čase sa môžu u svedkov incidentu pre prežitý enormný stres objaviť zmeny v správaní, kognitívne zmeny, ako napríklad ťažšie sústredenie, výpadky pamäti či "flashbacky", teda znovuprežitie traumy v pocitovej alebo vo vizuálnej podobe. "V takomto prípade je dobré poradiť sa, či už priamo s odborníkom na duševné zdravie, alebo aj so všeobecným lekárom, ktorý vie situáciu zhodnotiť a nasmerovať k ďalšej pomoci," odporučili. Ľuďom pripomenuli, že v prípade ťaživých pocitov sa môžu obrátiť aj na ich Linku dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566.
