< sekcia Slovensko

Vojenský historik: Povstaleckí letci boli skutoční hrdinovia

Peter Šumichrast, archívne foto. Foto: TASR

Šumichrast je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých, vedecko-populárnych a populárnych prác, v ktorých sa venuje problematike vojenského letectva.

Bratislava 18. augusta (TASR) - Letci Kombinovanej letky, ktorí v Slovenskom národnom povstaní (SNP) zväčša bojovali na zastaraných dvojplošníkoch československej výroby, boli skutoční hrdinovia.

Boli si vedomí toho, že pri strete s modernou leteckou technikou nepriateľa, ktorú pilotovali ostrieľaní nemeckí experti, nemajú takmer žiadnu šancu na záchranu. V rozhovore pre TASR to uviedol riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov - zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ), Peter Šumichrast.

Šumichrast je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých, vedecko-populárnych a populárnych prác, v ktorých sa venuje problematike vojenského letectva. Jeho práce boli vydané nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Taliansku, Rusku, Španielsku a iných krajinách.

Mohlo byť povstalecké letectvo v čase vypuknutia SNP a počas neho adekvátnym protivníkom nemeckej Luftwaffe?

Povstalecká Kombinovaná letka nemohla byť v čase vyhlásenia SNP rovnocenným súperom nemeckej Luftwaffe. Bola postavená na základoch leteckej školy vzdušných zbraní slovenskej armády, ktorá svojím poslaním nebola bojovou jednotkou, ale slúžila výhradne na výchovu a výcvik nových letcov a na precvičenie letcov – vojakov v zálohe, ktorí boli po čase povolaní do činnej služby. Jej letecký park tvorili zväčša zastarané lietadlá, ktoré boli vo výzbroji Slovenských vzdušných zbraní. Takže v žiadnom prípade nemohla byť rovnocenná bojovej sile, ktorou v tomto priestore disponovala nemecká Luftwaffe.

Povstalecké letectvo však malo vo výzbroji aj niekoľko modernejších, najmä nemeckých typov lietadiel. Mohli vyrovnať aspoň čiastočne sily nad oslobodeným územím?

Okrem niekoľkých stíhacích Messerschmittov Bf 109 E, ktoré boli už v tejto fáze druhej svetovej vojny zastarané, nedisponovali žiadnou modernou leteckou technikou. Negatívom bol aj nedostatok náhradných dielov a munície do palubných zbraní povstaleckých "Emilov". Tento negatívny stav sa podarilo čiastočne odstrániť, keď na povstalecké Letisko Tri Duby priletelo niekoľko lietadiel pôvodne patriacich do výzbroje Skupiny vzdušných zbraní pri Východoslovenskej armáde (išlo o slovenskú leteckú jednotku, ktorá 31. augusta 1944 preletela na územie oslobodené sovietskou Červenou armádou). Bojovú hodnotu Kombinovanej letky však zásadným spôsobom zvýšili až dva moderné "slovenské" Messerschmitty Bf 109 G6, ktoré prileteli z letiska Ťorki, ktoré sa nachádzalo na území oslobodenom sovietskou armádou. Leteli na nich dvaja skúsení piloti – Rudolf Božik a František Hanovec.

Na povstaleckom letisku Tri duby. V popredí vojenský materiál, ktorý na pomoc povstaniu poslal Sovietský zväz. Foto vydané 27. augusta 2002 k 58. výročiu SNP.
Foto: Archív TASR


V čase predmníchovskej republiky vyrábalo Československo lietadlá, ktoré boli na vysokej úrovni. Tie boli zaujímavým exportným artiklom do krajín celého sveta - konkrétne vtedy moderné stíhacie lietadlá typu Avia B-534 a pozorovaco-bombardovacie lietadlá Š-328. Povstalci ich mali dovedna 11 kusov. Ďalšie boli väčšinou spojovacie. Mohli odrážať útoky?

Stíhacie "päťstovky" (slangový názov pre Avie B-534) či viacúčelové "kravky" (slangový názov pre Letov Š-328) mali v čase vyhlásenia SNP už najlepšie roky nenávratne za sebou. Tak ako v prvej svetovej vojne, tak aj v druhej svetovej vojne išiel vývoj leteckej techniky míľovými krokmi dopredu. Je známe, že v tom období boli na západnom fronte nasadené aj prúdové lietadlá vyzbrojené ťažkou kanónovou výzbrojou. Išlo o nemecké lietadlá Messerschmitt Me 262 Schwalbe. Takže, keď si porovnáme vojenské lietadlá, ktoré vznikli v 30. rokoch, oproti vojenským lietadlám, ktoré schádzali z liniek leteckých závodov v roku 1944, tak bojová hodnota lietadiel Letov Š-328 a Avia B-534 bola veľmi nízka. Povstalci tieto lietadlá použili s úspechom na boj proti pozemným cieľom, ale v leteckom súboji s modernými nemeckými lietadlami nemali reálnu šancu na úspech. Z tohto pohľadu je doslova neuveriteľné, že povstaleckí letci pilotujúci zastarané dvojplošníky si na svoje konto pripísali dve víťazstvá.

Ktoré konkrétne?

Letecké eso František Cyprich si pripísal na svoje konto posledné víťazstvo dvojplošníka v druhej svetovej vojne, keď v priestoroch Banskej Bystrice na povstaleckej "päťstovke" zostrelil maďarský Junkers Ju 52, ktorý prevážal z Maďarska do Poľska poštu a materiál, ako aj niekoľko pasažierov. Samozrejme, v tomto konkrétnom prípade nepreceňujeme víťazstvo zastaranej stíhačky nad zastaraným viacúčelovým lietadlom. Oveľa cennejším je Beznákov zostrel nemeckého "skleného oka" Focke Wulf Fw 189 guľometnými dvojčatami pozorovateľa zastaranej povstaleckej "kravky".

Krátko pred Povstaním bola v boji nad západným Slovenskom americkým stíhacím letectvom zdecimovaná legendárna slovenská stíhacia letka 13, ktorá bola vyzbrojená modernými Bf 109 G-6. Mohla teoreticky letka 13 zvýšiť úspech v Povstaní?

Letka 13 bola v podstate to najkvalitnejšie, čím slovenské letectvo počas druhej svetovej vojny disponovalo. Utrpela však 26. júna 1944 ťažké straty počas bojového letu nad západným Slovenskom. Pri tomto nešťastnom operačnom lete osemčlenná skupina tvorená príslušníkmi letky zaútočila na mohutný americký bombardovací zväz, ktorý však úspešne chránili americkí sprievodní stíhači. Vieme, aký bol výsledok – zahynuli zástupca veliteľa letky, nadporučík Juraj Puškár, rotník Štefan Jambor a rotník Gustav Lang. Zástavník Pavel Zeleňák bol pri núdzovom pristátí ťažko zranený. Z ôsmich Messerschmittov Bf 109G-6, ktoré boli v tom čase najmodernejšími lietadlami slovenského letectva s najväčšou bojovou hodnotou, bolo sedem strojov alebo zničených, alebo poškodených. Len jediný stroj sa dostal nepoškodený na Letisko Piešťany. Slováci zostrelili jeden americký štvormotorový bombardér a jeden poškodili. Samozrejme, ak by sa letka 13 a jej piloti zapojili do protinemeckého povstania tak, ako to plánoval stotník Ivan Haluzický, jeden z organizátorov Povstania, tak by bojová činnosť povstaleckého letectva mohla byť ešte lepšia. Netreba však zabúdať na fakt, že ak by letka 13 musela pôsobiť z Letiska Tri Duby, tak by na tomto letisku nemala dostatok materiálu na vedenie bojovej činnosti. Predovšetkým by chýbali munícia do palubných zbraní ich Gustávov a náhradné diely. Takže okrem boja s nepriateľom by zvádzali neustály boj s mnohými logistickými problémami súvisiacimi so zabezpečením chodu tejto leteckej jednotky.

Koľko letcov a členov pozemného personálu letky 13 by mohlo teoreticky SNP pomôcť za hypotézy, že by letka 13 celá prežila?

Čo sa týka leteckého a pozemného personálu "trinástky", tak nám je ťažko s určitosťou tvrdiť, koľko z neho by sa zúčastnilo na SNP. Môžeme povedať iba to, kto sa z personálu "trinástky" zapojil do SNP. V tejto súvislosti je potrebné osobitne vyzdvihnúť Ruda Božíka, ktorý počas SNP zostrelil dve nepriateľské lietadlá samostatne a jedno spoločne s Ferom Cyprichom. Netreba zabúdať ani na už niekoľkokrát spomenutého Cypricha alebo Františka Hanovca. Do bojov sa zapojili aj František Brezina, Gustáv Kubovič, Štefan Ocvirk či Vladimír Kriško, všetko bývalí príslušníci letky 13. Nadporučík Vladimír Kriško po odlete nadporučíka Mikuláša Šingloviča, prvého veliteľa Kombinovanej letky, vykonával jeho funkciu, a to až do prechodu 1. československej armády na Slovensku na partizánsky spôsob boja. Legendárny major Ondrej Ďumbala bol počas SNP veliteľom leteckej skupiny a zástupcom veliteľa povstaleckého letectva podplukovníka generálneho štábu Jozefa Tótha. Takže aj na základe toho je zrejmé, že značná časť bývalých príslušníkov letky 13 sa aktívne zapojila do SNP. Časť sa nezapojila, a to z rôznych dôvodov. Napríklad najúspešnejší slovenský stíhač Ján Režňák sa do SNP nezapojil. Po skončení sa druhej svetovej vojny svoje počínanie vysvetľoval tak, že nevedel o tom, že odchod letcov z Piešťan súvisí s odchodom do Povstania.

Práve otázka uznávaného Režňáka, oceneného vysokými nemeckými vyznamenaniami, a jeho nezapojenia sa do SNP je doteraz riadne nezodpovedaná?

Režňák v niekoľkých rozhovoroch tvrdil, že nevedel o prípravách protinemeckého povstania. Jeho tvrdeniam sa dá veriť. Veď v jeho prípade išlo v tom čase o známu osobnosť hojne využívanú slovenskou vojnovou propagandou. Jeho tvár bola známa zo slovenských filmových žurnálov či zo stránok slovenských, ale aj nemeckých časopisov. Z tohto dôvodu aj odbojári, ktorí v ilegalite pripravovali Povstanie, mohli nadobudnúť jednoznačný názor, že stíhač Ján Režňák zostane verný prezidentovi Tisovi a jeho vláde a nebude nápomocný pri realizácii ich zámerov na ozbrojené vystúpenie proti nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. Taktiež bolo známe, že pozitívne vnímal Nemcov. Vždy o nich rozprával s uznaním. Osobitne si vážil nemeckých letcov, s ktorými spoločne bojoval na sovietsko-nemeckom fronte v zostave Jagdgeschwader 52, najúspešnejšej stíhacej eskadre nemeckej Luftwaffe s viac ako 10.000 zostrelmi.

Foto: Archív TASR


Aká bola nemecká sila Luftwaffe, ktorú nasadili voči Povstaniu?

Po vyhlásení SNP, v tom období nazývaného ako Povstanie, ho Nemci nepovažovali za veľký problém. Domnievali sa, že sa doň zapojila len neveľká skupina ľudí, ktorú "zvládnu" do niekoľkých dní. Z tohto dôvodu rátali s rýchlou policajnou akciou. Na jej neúspech doplatil veliteľ nemeckých ozbrojených síl na Slovensku SS-Obergruppenführer Gottlob Berger, ktorého vo funkcii nahradil SS-Obergruppenführer Hermann Höfle. Čo sa týka letectva, tak hneď v prvých dňoch mali nemecké spravodajské orgány zistiť, že proti nim bojujú veľmi dobre vycvičení piloti, a to aj na lietadlách nemeckých typov. V záverečnej správe o nasadení Luftwaffe sa uvádzalo, že bolo treba mať sa na pozore pred dvomi strojmi Bf 109 "letectva banditov" (nemecké hanlivé označenie povstaleckého letectva) s veľmi dobre vycvičenými pilotmi, ktorí boli dobre oboznámení so slabinami našich (rozumej nemeckých) lietadiel a v dobre vedených útokoch nám (rozumej Nemcom) spôsobili niekoľko strát.

Ktorá nemecká letecká jednotka útočila ako prvá na povstalecké územie?

Prvou nemeckou leteckou jednotkou, s ktorou sa povstalci stretávali na vojnovom nebi, bol bojový zväzok Henne operujúci z letiska Malacky-Nový Dvor. Od 9. septembra 1944 jeho činnosť podporovali aj 2. letka 4. nočnej bojovej skupiny a trojčlenný roj Si 204 od skúšobného oddielu. Od 10. do 20. septembra 1944 aj trojčlenný roj I. skupiny 52. stíhacej eskadry, ktorý bol vyzbrojený stíhacími lietadlami Bf 109 G.

Zmenila sa táto situácia v ďalších dňoch SNP?

Samozrejme, keď priletel Hanovec s Božíkom na Bf 109G-6, tak sa situácia na povstaleckom nebi diametrálne zmenila. Moderné nemecké lietadlá zaradené do výzbroje Kombinovanej letky mali neporovnateľne vyššiu bojovú hodnotu ako zastarané lietadlá československej proveniencie, ktoré boli vyrobené ešte pred druhou svetovou vojnou. Povstaleckí letci – príslušníci Kombinovanej letky, si pripísali na svoje konto nové víťazstvá: zostrely rýchlych dvojmotorových bombardérov typu Junkers Ju 88 a Focke-Wulfov Fw 189. Nemci po týchto stratách spoznali, že proti nim stoja vycvičení piloti, ktorí ovládajú svoje "remeslo". Neboli to však iba Božík a Hanovec, ktorí prileteli nad povstalecké územie a aktívne sa pustili do Nemcov. Ako som už spomenul, boli tam aj iní piloti – Cyprich, Brezina, ktorí sa už pred Povstaním nachádzali na Letisku Tri Duby. Tam ako učitelia lietania odovzdávali svoje teoretické vedomosti a praktické zručnosti frekventantom Leteckej školy. Išlo o skúsených letcov, ktorí mali už svoje "odbojované" na východnom fronte v radoch 13./JG 52. Kedykoľvek pri bojovom strete s nimi mohli byť pre Nemcov tie chvíle posledné... Ich víťazstvá v SNP ukázali, že to boli skúsení letci.

Ako by ste zhrnuli účinkovanie povstaleckých letcov počas SNP?

Činnosť povstaleckého letectva je potrebné hodnotiť veľmi pozitívne. Povstaleckí letci – príslušníci Kombinovanej letky, štartovali proti nepriateľovi často na zastaraných lietadlách. Boli si vedomí toho, že bojová hodnota ich "päťstoviek" a "kraviek" je v porovnaní s modernými lietadlami Luftwaffe veľmi nízka. Napriek tomu na tento fakt nebrali ohľad, ale snažili sa svoje sily, teoretické vedomosti a praktické zručnosti použiť v prospech Povstania. Na záver je potrebné zdôrazniť, že keď povstaleckí pešiaci videli na vojnovom nebi vlastné letectvo, tak to bolo pre nich veľkou morálnou vzpruhou. Vedeli, že nie sú na bojisku sami, že ich letci im poskytnú pomoc.