< sekcia Slovensko

Pred 25 rokmi zvolili za prvého prezidenta SR Michala Kováča

Prezident SR Michal Kováč, archívna snímka. Foto: Vladimír Benko - TASR

Cesta Michala Kováča do prezidentského paláca nebola až taká priamočiara ako v prípade Václava Havla. Predchádzali jej primárky v HZDS.

Bratislava 15. februára (TASR) - Od zvolenia Michala Kováča za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie vo štvrtok 15. februára 25 rokov.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 zvolili kandidáta Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Michala Kováča za prvého prezidenta samostatnej SR.

Po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) čakali občania Slovenskej republiky, ktorá začala písať svoju históriu 1. januára 1993, na svoju prvú hlavu štátu. V susednej Českej republike (ČR) poslanci českej Snemovne zvolili Václava Havla za českého prezidenta už v prvom kole 20. januára 1993 a inaugurácia prvého českého prezidenta sa uskutočnila 2. februára 1993.

Prezident SR Michal Kováč skladá prezidentskú prísahu na Ústavu SR počas slávnostnej inaugurácie 2. marca 1993.
Foto: TASR

Cesta Michala Kováča do prezidentského paláca nebola až taká priamočiara ako v prípade Václava Havla. Predchádzali jej primárky v HZDS. Potenciálnymi kandidátmi hnutia na prezidenta SR sa stali Roman Kováč a Michal Kováč. Nakoniec o poradí kandidátov rozhodlo širšie vedenie HZDS v Jahodnej pri Košiciach 16. januára 1993 s výsledkom 27:24 hlasov v prospech Romana Kováča. Starší Michal Kováč sa stal náhradníkom.

Koncom januára roku 1993 sa konali dve skrutínia voľby prezidenta v NR SR. V prvom, 26. januára toho roku, si vtedajší poslanci slovenského parlamentu vyberali zo štyroch kandidátov. Za HZDS kandidoval Roman Kováč, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) postavilo Antona Neuwirtha, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) nominovala Milana Ftáčnika a Slovenská národná strana (SNS) Jozefa Prokeša. Ani jeden z kandidátov nezískal potrebných 90 hlasov poslancov.

Na druhý deň, 27. januára 1993, poslanci NR SR vyberali už len z dvoch najúspešnejších kandidátov z predchádzajúceho skrutínia. Roman Kováč ani Milan Ftáčnik však nezískali ústavnú väčšinu 90 hlasov poslancov. Romanovi Kováčovi odovzdalo hlasy 78 poslancov a Ftáčnik dostal 31 hlasov.

Prezident SR Michal Kováč, archívna snímka.
Foto: Vladimír Benko - TASR


Nastala situácia, v ktorej vtedajšia najsilnejšia parlamentná strana HZDS do druhého kola prezidentských volieb nominovala svojho náhradníka Michala Kováča, keďže Roman Kováč už nemohol kandidovať.

Druhé kolo prezidentských volieb sa konalo 15. februára 1993 a Michal Kováč nemal protikandidáta. Za jeho zvolenie zo 148 prítomných poslancov NR SR hlasovalo 106, 20 poslancov sa zdržalo, 19 zákonodarcov bolo proti, jeden hlas bol neplatný a dvaja poslanci nehlasovali.

Inaugurácia Michala Kováča sa konala 2. marca 1993 a funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR. Po uplynutí svojho mandátu Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách v roku 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Veľmi skoro po inaugurácii sa vzťahy medzi prvým prezidentom SR Michalom Kováčom a vtedajším premiérom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom naštrbili v otázke odvolania vtedajšieho ministra zahraničných vecí Milana Kňažka, ktorého prezident SR odvolal až po naliehaní premiéra, ktorý dokonca ponúkol demisiu.

V marci 1994 nasledovala Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v NR SR. Tá mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Aj zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995 vyhrotilo vzájomné vzťahy.

Prezident SR Michal Kováč (uprostred) s náčelníkom GŠ Armády SR genplk. Jozefom Tuchyňom (vpravo) a náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidenta SR genpor. Mojmírom Hergovičom (vpľavo) sledujú taktické cvičenie 1. mechanizovaného práporu 8. mechanizovaného pluku Bratislava-Vajnory vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť v marci 1994.
Foto: VHÚ-VHA Bratislava

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE pôsobil ako asistent (1955-1956) a v rokoch 1956-1967 ako externý pedagóg. V rokoch 1965-1966 prednášal na kubánskej Bankovej škole. V roku 1967 nastúpil na miesto námestníka Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali a o rok neskôr aj vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Do roku 1989 sa okrem bankovníctva venoval aj vedeckej činnosti na Výskumnom ústave pre financie a úver a neskôr na Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu (1978-1989).

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia.

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca vtedajšej Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

Po parlamentných voľbách v roku 1992 ho 25. júna 1992 ako člena Predsedníctva FZ ČSFR zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992.

Prvá hlava štátu samostatnej SR (1993-1998) Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.