< sekcia Slovensko

VIDEO: Prezidentka vymenovala zvyšných sudcov Ústavného súdu SR

Na snímke vymenovaní ústavní sudcovia zľava Ladislav Duditš, Libor Duľa, Rastislav Kaššák, Miloš Maďar, Peter Straka a Martin Vernarský počas ich vymenovania prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave. Foto: TASR – Jakub Kotian

Sú nimi Libor Duľa, Ladislav Duditš, Peter Straka, Miloš Maďar, Martin Vernarský a Rastislav Kaššák.

Bratislava 10. októbra (TASR) - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok vymenovala zvyšných sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR.

Sú nimi Libor Duľa, Ladislav Duditš, Peter Straka, Miloš Maďar, Martin Vernarský a Rastislav Kaššák. Prezidentka o tom informovala po menovaní šiestich nových ústavných sudcov.

Ústavný súd SR už nielen uznášaniaschopný, ale aj plne obsadený. Môže pracovať tak, ako to stanovuje Ústava SR. Vyhlásila to prezidentka a poznamenala, že menovaní z jej pohľadu najviac spĺňajú všetky kritéria.



"Pri výbere ústavných sudcov som dôkladne zvažovala a posudzovala schopnosti každého z kandidátov, ktorých mi predložila Národná rada SR. Zvažovala som splnenie odborných a osobnostných predpokladov, k čomu výrazne prispel hlavne nový inštitút verejného vypočutia. Veľmi dôležité bolo aj kritérium osobnej integrity, zohľadňujúc informácie zo všetkých verejne dostupných a mne známych zdrojov. Prihliadala som tiež na hlasy, ktoré získali jednotliví kandidáti od poslancov Národnej rady," skonštatovala prezidentka.

Na Ústavnom súde SR sa vo februári uvoľnilo deväť sudcovských miest, Ústavný súd tak chvíľu fungoval s iba štyrmi sudcami. Parlament mal zvoliť 18 kandidátov, z ktorých mala hlava štátu vymenovať deviatich sudcov.

Plénum vyberalo kandidátov na niekoľko pokusov počas viacerých mesiacov. Finálny počet poslanci dovolili v piatej voľbe na septembrovej schôdzi parlamentu. Niekoľko sudcov vymenoval už predchádzajúci prezident Andrej Kiska, predsedom súdu sa stal Ivan Fiačan. Po vymenovaní zvyšných sudcov prezidentkou Čaputovou už má Ústavný súd všetkých 13 sudcov a je tak plne funkčný.



Prezidentka Z. Čaputová verí, že noví sudcovia prispejú k dôvere v súdnu moc


Prezidentka SR Zuzana Čaputová verí, že noví ústavní sudcovia prispejú k spravodlivosti a dôvere v súdnu moc. Pri menovaní nových sudcov vo štvrtok pripomenula aj excesy sudcov a zdôraznila, že spoločnosť potrebuje dôverovať tomu, že sudcovský stav sa sám dokáže s týmito excesmi vyrovnať. Občanov žiada, aby pri volaní po spravodlivosti boli aj oni spravodliví.

"Prípad sudcov podozrivých z ovplyvňovania rozsudkov je natoľko závažný, že dobré meno a dôveryhodnosť súdnictva sa už nedá obhájiť ani obnoviť mlčaním alebo predstieraním, že sa nič vážneho nestalo. Ak sa potvrdia podozrenia, o ktorých v posledných dňoch čítame, bude to dôkaz najväčšieho zlyhania, aké sa v justícii môže vyskytnúť. Zároveň to bude jasná výzva pre súdnu moc na jej sebauzdravenie. Túto príležitosť nesmieme premárniť," vyhlásila prezidentka.

Povinnosťou štátnych orgánov, ministerstva spravodlivosti, polície, prokuratúry a súdov, vrátane Ústavného súdu, je podľa Čaputovej konať tak, aby nevznikla ani najmenšia pochybnosť, že ústavný princíp rovnosti pred zákonom platí bez výnimky pre každého. Prezidentka chce veriť, že ústavní sudcovia svojimi rozhodnutiami a svojím príkladom prispejú k tomu, aby spravodlivosť na Slovensku získala dôveryhodnejšiu tvár.

"O to viac, že práve vy, sudcovia, ako jediní máte možnosť nastaviť justícii zrkadlo bez toho, aby vás ktokoľvek mohol obviniť, že zasahujete do jej nezávislosti. Aj od vašich rozhodnutí závisí, či Slovenská republika bude štátom zvrchovaným, demokratickým a právnym," doplnila hlava štátu.

Prezidentka chápe, že s pribúdajúcimi správami o ovplyvňovaní sudcov, prokurátorov a policajtov majú ľudia veľa dôvodov na sklamanie, ale žiada ich, aby pri volaní po spravodlivosti boli aj oni spravodliví. "Aby sme zlyhania jednotlivcov neprenášali na celý justičný stav. Aby sme rozlišovali, nezovšeobecňovali a ak sa dá, dôverovali. Samozrejme, je pritom nevyhnutné, aby pokračovalo objasnenie všetkých podozrení a spravodlivosť zvíťazila. Posledné mesiace ma utvrdzujú, že sme v tomto na dobrej ceste," uzavrela.



Profil nového sudcu Ústavného súdu SR Ladislava Duditša
Na snímke vľavo vymenovaný ústavný sudca Ladislav Duditš a vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania ústavných sudcov v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Ladislav Duditš sa narodil 27. marca 1968. Magisterské štúdium absolvoval v rokoch 1986 - 1990 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Rigoróznu skúšku zložil na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2001.

Svoju odbornú prax začal v rokoch 1991 - 1993 ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach. Ďalšie obdobie bol sudcom Okresného súdu Košice I. V rokoch 1997 - 2007 pôsobil ako sudca, neskôr podpredseda Okresného súdu Košice II. Nasledovala stáž sudcu na ministerstve spravodlivosti, kde bol poverený riadením sekcie civilného práva. V rokoch 2008 - 2011 pracoval ako sudca Krajského súdu v Košiciach. Funkciu predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach vykonával od roku 2011.

Medzi jeho ostatné profesionálne aktivity patrila funkcia národného zástupcu Slovenskej republiky v Spoločnom dozornom orgáne EUROJUST (Haag Holandsko), ktorú vykonával v rokoch 2004 - 2007. Od roku 2007 bol členom a národným zástupcom SR v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ Rada Európy Štrasburg). V rokoch 2012 - 2015 bol členom Komisie pre kodifikáciu civilného práva procesného na Ministerstve spravodlivosti SR. Od roku 2016 pôsobil ako ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ladislav Duditš bol v minulosti aj externým spolupracovníkom na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a externým členom pedagogického zboru na Justičnej akadémii SR v Pezinku. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť. Ovláda na odbornej úrovni anglický, francúzsky a ruský jazyk.

Ako uviedol počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR, na Ústavnom súde SR by mali byť podľa jeho názoru sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania.


Profil nového sudcu Ústavného súdu SR Libora Duľu

Na snímke vľavo vymenovaný ústavný sudca Libor Duľa a vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania ústavných sudcov v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian

Libor Duľa sa narodil 21. júla 1966, v rokoch 1984 - 1988 absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) v Košiciach. V roku 1989 zložil rigoróznu skúšku.

Právnickú prax začal ako justičný čakateľ na Krajskom súde v Košiciach, a to od 1. augusta 1988 do 20. januára 1992. Celý ďalší profesijný život pôsobil na súdoch rôzneho stupňa: najskôr ako sudca na Mestskom súde v Košiciach (21. januára 1992 - 31. januára 31. januára 1992), potom ako sudca na Okresnom súde Košice I. (1. februára 1992 - 15. mája 2005), na tom istom súde pôsobil aj ako predseda grémia (16. mája 2005 - 31. januára 2009), a ako podpredseda (1. februára 2009 - 30. septembra 2009).

V období od 1. októbra 2009 do 30. júna 2010 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach. Na Najvyššom súde (NS) SR v Bratislave pôsobil ako sudca od 1. júla 2010 do 19. marca 2014. V tej istej inštitúcií sa stal predsedom senátu (od 20. marca 2014 do 28. septembra 2015). Predsedom kolégia NS SR bol od 29. septembra 2015 do 29. septembra 2018) a od 30. septembra 2018 pôsobí na tomto poste už v druhom funkčnom období.

Vo svojom motivačnom liste ku kandidatúre na funkciu sudcu ÚS SR Libor Duľa, okrem iného, napísal: "Silným morálno-profesijným apelom na kandidatúru je pre mňa výzva zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nástroja politického vplyvu a boja. Domnievam sa, že celokariérny sudca všeobecného súdnictva s významnou pozíciou v sústave jeho výkonu je dobrou, reálnou, ale zároveň aj navonok prezentovateľnou zárukou, že k takému efektu nedôjde."

Pri predstavení sa Ústavnoprávnemu výboru NR SR počas verejného vypočutia 23. januára 2019 Libor Duľa zdôraznil, že trest smrti nemá byť otázkou pomsty. Podčiarkol, že trest smrti sa nepripúšťa a nevidí priestor v blízkej budúcnosti na zmenu. Odpovedal tak na otázku Ľuboša Martináka (Smer-SD) o treste smrti napríklad v prípade viacnásobných vrážd.


Profil nového sudcu Ústavného súdu SR Miloša Maďara
Na snímke vľavo vymenovaný ústavný sudca Miloš Maďar a vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania ústavných sudcov v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Miloš Maďar sa narodil 12. septembra 1978 v Žiline. V roku 2002 ukončil vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.

Po ukončení štúdia začal od 16. septembra 2002 do 1. júna 2015 pôsobiť na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici na pracovnej pozícii asistent, neskôr na pozícii odborný asistent. Na fakultu sa opäť vrátil 1. mája 2016 a pôsobil ako odborný asistent na Katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín. V rámci svojho pracovného zaradenia bol zodpovedný najmä za vedenie seminárnych cvičení a prednášok z predmetov Trestné právo, Trestné právo hmotné, Trestné právo procesné, Aktuálne otázky trestného práva a Justičná spolupráca v trestných veciach, pre študentov dennej aj externej formy štúdia.

Titul JUDr. získal v roku 2003. V roku 2005 s vyznamenaním absolvoval advokátske skúšky a od 1. januára 2006 bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory (SAK).

Doktorandské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde 27. októbra 2010, po úspešnej obhajobe dizertačnej práce, získal v odbore trestné právo titul philosophiae doctor (PhD.). V septembri 2013 úspešným zavŕšením štúdia na Nottingham Trend University v Spojenom kráľovstve získal akademický titul Master of Laws (LLM.).

Predmetom činnosti advokátskej kancelárie MAĎAR & Partners, s. r. o., ktorá funguje od roku 2011 a kde bol jediným spoločníkom a vedúcim advokátom, je kvalifikované a profesionálne poskytovanie právnych služieb fyzickým a právnickým osobám vo vybraných oblastiach práva v slovenskom, českom a anglickom jazyku.

Pôsobil tiež ako zástupca vedúceho vedeckého projektu s názvom Integrácia a unifikácia práva Európskej únie v oblasti trestného zákonodarstva udeleného Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied.

Je autorom viacerých odborných a vedeckých prác so zameraním najmä na problematiku obhajoby v trestnom konaní a problematiku domáceho násilia.

V roku 2008 pôsobil ako externý konzultant Ústavného súdu Slovenskej republiky v agende trestného práva. Išlo však o jediný prípad, ku ktorému si ho zavolal sudca Sergej Kohút.

"Celý svoj právnický život vykonávam v zdravej symbióze dve právnické povolania - advokátsku a pedagogickú činnosť. Ak si kladieme otázku, či advokát v kombinácii s akademikom je vhodný kandidát, ja si myslím, že áno," povedal Miloš Maďar na vypočutí pred poslancami Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Profil nového sudcu Ústavného súdu SR Petra Straku
Na snímke vľavo vymenovaný ústavný sudca Peter Straka a vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania ústavných sudcov v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Peter Straka sa narodil 1. augusta 1967 v Prešove. Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Krompachoch, kde maturoval v roku 1985. V rokoch 1985 - 1989 študoval na Právnickej fakulte Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Po ukončení vysokoškolského štúdia bol v rokoch 1990 - 1993 právnym čakateľom na Krajskom súde v Košiciach. V rokoch 1993 - 1997 pôsobil ako sudca na Okresnom súde v Prešove. Od roku 1997 bol sudcom Krajského súdu v Prešove.

V rokoch 2006 - 2010 absolvoval stáž na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v sekcii legislatívy. Od roku 2012 bol členom Súdnej rady Slovenskej republiky, od roku 2015 pôsobil aj ako predseda občianskoprávneho kolégia na Krajskom súde v Prešove.

Pri svojom januárovom vypočutí na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR sa Peter Straka venoval predovšetkým téme ochrany spotrebiteľa. Označil sa za zástancu posilnenia práv občanov.

"U nás tak málo stačí na to, aby niekto obral o majetky slabších práve zneužitím princípu ich ochrany. Pre nastupujúcu generáciu na Ústavnom súde je dôležité, aby osobitne bdela nad Občianskym zákonníkom, aby sa ustrážili veci v prospech princípov súkromného práva, ochrany slabšieho," doplnil.

Ďalej uviedol, že je veľkým zástancom princípu slobody prejavu, dôležitá je pre neho komunikácia. "Treba veci odkomunikovať. V demokracii je komunikácia veľmi dôležitá, som skôr jej zástanca," vysvetlil Straka.

Profil nového sudcu Ústavného súdu SR Martina Vernarského
Na snímke vľavo vymenovaný ústavný sudca Martin Vernarský a vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania ústavných sudcov v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian


Kandidát na post ústavného sudcu doc. JUDr. Martin Vernarský, PhD. je pedagógom na Fakulte verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, a tiež externým poradcom na Ústavnom súde SR.

Martin Vernarský sa narodil 15. júna 1977 v Košiciach. Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach absolvoval v roku 2000 s vyznamenaním. O rok neskôr získal titul doktora práv, témou jeho rigoróznej práce bola "Pôsobnosť Ústavného súdu SR vo veciach politického systému".

V roku 2005 získal titul PhD. na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore správne právo. V roku 2009 absolvoval advokátske skúšky. V roku 2015 získal hodnosť docenta.

Od decembra 2000 bol asistentom na Fakulte verejnej správy UPJŠ. V rokoch 2002 - 2014 bol členom Akademického senátu UPJŠ v Košiciach, v rokoch 2013 - 2014 zastával funkciu jeho predsedu. V rokoch 2014 - 2015 pôsobil vo funkcii dekana Fakulty verejnej správy UPJŠ. Od roku 2006 zastáva funkciu člena jej Vedeckej rady. Od roku 2007 je Martin Vernarský tiež externým poradcom ÚS SR.

Na vypočutí pred členmi Ústavnoprávneho výboru NR SR Martin Vernarský uviedol, že sa na Ústavnom súde vyskytli prípady rozdielneho rozhodovania v identických skutkových veciach, no je ťažké posúdiť, kedy ide o naozaj identické právne problémy. "Pokiaľ ide o posudzovanie identity vecí, často aj malá odchýlka prerokúvaných vecí môže mať z ústavnoprávneho hľadiska veľký význam," povedal na margo rozdielneho rozhodovania súdu v rovnakých právnych problémoch.

Vernarský tiež odpovedal na otázky týkajúce sa jeho akademického pôsobenia, zaoberal sa problematikou samosprávy. "Myslím si, že štát by mal urobiť maximum pre to, aby obecná samospráva bola funkčná," uviedol.

Profil nového sudcu Ústavného súdu SR Rastislava Kaššáka
Na snímke vľavo vymenovaný ústavný sudca Rastislav Kaššák a vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová počas vymenovania ústavných sudcov v Prezidentskom paláci 10. októbra 2019 v Bratislave.
Foto: TASR – Jakub Kotian

Rastislav Kaššák sa narodil 6. februára 1977 v Malackách. Maturoval v roku 1995 na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Bratislave. V rokoch 1996 - 2001 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Advokátske skúšky vykonal v máji 2005. V tom istom roku úspešne absolvoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) rigoróznu skúšku. Dizertačnú skúšku vykonal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 2008 a obhajobu dizertačnej práce úspešne absolvoval na tej istej fakulte v roku 2009.

V rokoch 2001 - 2002 pracoval Rastislav Kaššák ako právnik v právnej kancelárii Consulta, s. r. o. Ako advokátsky koncipient pôsobil v rokoch 2002 - 2004 u komerčného právnika a advokáta Petra Šmeringaia. Advokátsku koncipientúru si dokončil v roku 2005 v kancelárii Consulta, s. r. o. V spoločnosti Anatema, s. r. o., pracoval v rokoch 2005 - 2006 ako podnikový právnik. Advokátom je od roku 2005, ale činnosť mal pozastavenú počas pôsobenia v spoločnosti Anatema, s. r. o.

Od roku 2008 do roku 2011 pracoval Rastislav Kaššák ako výskumný vedecký pracovník a pedagóg na Katedre správneho a environmentálneho práva na PF UK v Bratislave. Externe prednášal v rokoch 2008 - 2010 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Od roku 2010 pôsobí na Ústave verejného práva Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy ako odborný asistent.

Rastislav Kaššák bol od júna 2010 do júna 2013 členom Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory. Od júla 2013 do januára 2014 bol tiež asistentom vtedajšieho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Alojza Hlinu.

V roku 2014 vymenoval Rastislava Kaššáka vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec za člena Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Od 11. mája 2016 je tiež členom Legislatívnej rady vlády SR. V roku 2016 sa stal aj predsedom Disciplinárnej komisie na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Na tejto vysokej škole pôsobí od 9. októbra 2017 aj ako člen vedeckej rady.

Od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre verejné právo Slovenskej advokátskej komory (SAK) a členom Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

V júni 2017 sa Rastislav Kaššák stal náhradníkom Disciplinárnej komisie SAK a ad hoc predsedom a členom disciplinárnych senátov.

Rastislav Kaššák, člen Redakčnej rady odborného vedeckého časopisu Magister Officiorum, vydávaného Učenou právnickou spoločnosťou, zastupoval počas svojej praxe klientov aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, a to vrátane spolupráce s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností.