< sekcia Slovensko

Prieskum: Mladí ľudia dôverujú viac blogom ako tradičným médiám

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Zatiaľ, čo 16 percent mladých ľudí uviedlo, že si informácie z médií overujú vždy alebo takmer vždy, rovnako 16 percent respondentov to nerobí nikdy.

Bratislava 12. februára (TASR) - Mladí ľudia od 15 do 24 rokov získavajú informácie najmä z blogov jednotlivcov. Rada mládeže Slovenska (RmS) realizovala v októbri 2018 na vzorke 1000 respondentov po celom Slovensku prieskum o mediálnej gramotnosti mladých Slovákov. Ten hovorí, že informácie z blogov čerpá 93 percent respondentov. Prieskum tiež ukázal, že iba 56 percent mladých Slovákov dôveruje tradičným médiám. Vyše tretina sa prikláňa k alternatívnym webovým portálom.

"Mladí ľudia ani tak nehľadajú informácie ako názory," priblížila Katarína Čavojská z RmS hlavné zistenie prieskumu. Okrem toho, z akých zdrojov mladí ľudia čerpajú informácie, prieskum tiež zisťoval, kde si ich overujú a okrajovo sa dotkol témy internetovej bezpečnosti. Pomerne veľká časť respondentov tiež číta internetové verzie denníkov, týždenníkov a mesačníkov zameraných na spravodajstvo a publicistiku, a príspevky jednotlivcov aj médií na sociálnych sieťach. Už menej mladých čerpá informácie z televízneho spravodajstva, ešte menej z tlačených médií, internetových spravodajských portálov a rozhlasového spravodajstva.

Zatiaľ, čo 16 percent mladých ľudí uviedlo, že si informácie z médií overujú vždy alebo takmer vždy, rovnako 16 percent respondentov to nerobí nikdy. Informácie si overujú predovšetkým v rozhovoroch s kamarátmi (68 percent) alebo rodičmi (61 percent). Ďalší respondenti sa obracajú na televízne spravodajstvo, sociálne siete a ďalšie média na internete. 47 percent stredoškolákov a vysokoškolákov si informácie overuje aj u svojho učiteľa alebo počas výučby v škole. 70 percent respondentov súhlasí s tvrdením, že ak sa k nim dostane informácia z dôveryhodného zdroja, už ju ďalej nepotrebuje overovať, a 62 percent dôveruje len niektorým vybraným médiám či novinárom a čerpá informácie len od nich.

Podľa Michala Považana z RmS bolo jedným z dôvodov realizovania prieskumu to, že o rok sa budú konať parlamentné voľby a RmS chcela zistiť, kto a ako ovplyvňuje rozhodnutia mladých voličov. Vzorka bola rozdelená podľa preferencií politických strán a z výsledkov vyplýva, že voliči "tradičných" strán či hnutí ako KDH, Smer-SD či SMK, ale aj Sme rodina, viac dôverujú súkromným aj verejnoprávnym televíznym staniciam. Voliči SMK, SNS a hnutia OĽaNO najčastejšie zo všetkých respondentov uviedli, že často čerpajú informácie z tlačených médií.

"Internetové verzie denníkov a týždenníkov spájajú značku, ktorá je možno zavedená desiatky rokov, s veľkosťou webového portálu," povedal Považan. Veľmi silno sú tieto zdroje informácií zastúpené u voličov KDH, Most-Híd, OĽaNO či Progresívne Slovensko (PS). Výrazne menej z nich čerpajú voliči ĽSNS. "Sympatizanti ĽSNS omnoho menej dôverujú týmto zavedeným značkám," povedal Považan. "Čerpanie informácií z blogov a statusov na sociálnych sieťach je zase časté u voličov strán, ktoré sú silno spojené s vedúcimi osobnosťami," vysvetlil.

Mladí voliči aj voliči vo všeobecnosti sa podľa neho atomizujú. Vo svojich bublinách si potvrdzujú svoje názory, postoje a hodnoty, tým sa však rozbíja spoločnosť. "Keď je mediálna gramotnosť nízka, spoločnosť sa veľmi ľahko nechá manipulovať. Je nesúdržná, nie je schopná sa na ničom dohodnúť, a to môže predstavovať bezpečnostnú hrozbu," zhodnotil Jan Kurka z Green Foundation, ktorá tiež spolupracovala na prieskume. Na školách sa podľa neho mediálna výchova vyskytuje len veľmi obmedzene v rámci iných predmetov. "Neexistujú kvalitné učebnice, podľa ktorých by sa mohla vyučovať. Učitelia sú na tom s mediálnou gramotnosťou často ešte horšie než deti, ktoré majú učiť," myslí si Kurka. "Starší učitelia sa nevedia prispôsobiť moderným technológiám a nemajú adekvátne podporné nástroje, ktoré by ich v oblasti mediálnej výchovy doškoľovali," doplnil.

Michal Považan tvrdí, že pre deti treba organizovať aktivity najmä v mládežníckych organizáciách, ktoré sa vyznačujú rovesníckym prístupom, rovnosťou a bezpečnosťou prostredia. Rada mládeže Slovenska rokuje s politikmi o zriadení mimorozpočtového Fondu na podporu aktivít detí a mládeže, ktorého cieľom je podpora komplexného rozvoja detí a mládeže, ich vedomostí, zručností, kompetencií, hodnôt a postojov v duchu demokracie, slobody a prirodzených ľudských práv.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.