Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Slovensko

Časť rozsudku SD EÚ o skládke si sporiace strany vyložili rozdielne

Veľká súdna sála Európskeho súdneho dvora. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Kauza pezinskej skládky sa vracia na Najvyšší súd.

Bratislava 15. januára (TASR) – Dnešné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) jednoznačne dokazuje, že v povoľovacom procese výstavby pezinskej skládky boli utajovaním územného rozhodnutia porušené práva občanov. Uviedla to dnes advokátka Zuzana Čaputová, ktorá v súdnom spore obhajuje Pezinčanov.

Podľa advokáta Ľubomíra Fogaša, ktorý zastupuje protistranu - Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIZP), Pezinčania nevyužili možnosť, ktorú na predloženie námietok mali.

Podľa Čaputovej rozsudok Súdneho dvora Európskej únie jasne konštatuje, že utajenie územného rozhodnutia v konaní o povolení pezinskej skládky nebolo v poriadku. "To, že územné rozhodnutie bolo v prvom stupni povoľovacieho konania utajené z dôvodu obchodného tajomstva, zhodnotil súdny dvor ako protiprávny akt," uviedla Čaputová.

Fogaš namietol, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku uvádza, že neinformovanie verejnosti v prvostupňovom konaní o územnom rozhodnutí mohlo byť napravené v rámci druhostupňového správneho konania. "V druhom stupni SIZP územné rozhodnutie zverejnila. Dala 30-dňovú lehotu na vyjadrenie verejnosti," poznamenal Fogaš. "Verejnosť sa nevyjadrila, a tak inšpekcia nemala čo posúdiť," dodal. Podľa Fogaša treba len rešpektovať fakty. Aktivisti podľa neho iba nevyužili svoje možnosti na podanie námietok. "Zmeškali lehotu a teraz hľadajú, ako si ju navrátiť."

V druhostupňovom konaní sa takéto niečo pripúšťa iba v určitých prípadoch – ak sú otvorené všetky možnosti a takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho procesu. "Takúto šancu sme nemali," zdôraznila Čaputová. Spomenula pritom koncentračnú zásadu, že námietky môžu byť podávané iba v prvom stupni povoľovacieho konania. "Vtedy verejnosť nemala prístup k územnému rozhodnutiu. Argument protistrany nemôžeme prijať," povedala. "Navyše, v čase, keď už bolo územné rozhodnutie odtajnené, sa skládka už stavala na základe prvostupňového neprávoplatného rozhodnutia," pripomenula s tým, že tieto fakty budú hlavnými argumentmi, prečo podľa mesta Pezinok a jeho obyvateľov nebol zachovaný dostatočný rozsah práv.

Či to tak naozaj bolo, musí rozhodnúť Najvyšší súd (NS) SR, na ktorý sa kauza pezinskej skládky vracia. Na otázku, kedy by NS SR mohol prijať rozhodnutie, Čaputová odpovedala, že to zrejme nebude trvať dlho. "Napokon SD EÚ rozhodoval o otázkach, ktoré položil práve Najvyšší súd a rozhodol po 29 mesiacoch," povedala.

Ak by Najvyšší súd SR rozhodol v prospech Pezinčanov, povoľovací proces na výstavbu skládky by sa musel začať odznova.