Attack on Prime Minister
News in English
Joseph Susedka musel narukovať do americkej armády, po troch rokoch ho vyslali na Britské ostrovy a bol jedným z tisícov, ktorí sa 6. júna 1944 zúčastnili vylodenia v Normandii.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. apríla (TASR) – Z Československa sa vrátil do Spojených štátov, ktoré opustil ako trojročný. Odišiel za lepším životom, no druhá svetová vojna ho dobehla za oceánom. Joseph Susedka musel narukovať do americkej armády, po troch rokoch ho vyslali na Britské ostrovy a bol jedným z tisícov, ktorí sa 6. júna 1944 zúčastnili vylodenia v Normandii. Album fotografií, ktorí popisuje jeho život od prvých krokov na ceste do USA až po smrť vo Francúzsku zostavila jeho manželka a poslala Josephovmu otcovi v Československu. Dnes ho spolu s Purpurovým srdcom stráži vnuk Josephovho brata.
"Môj dedo hovoril, že neodísť do Ameriky bolo najlepšie rozhodnutie, aké v živote urobil, pretože inak by dávno ležal vedľa brata," povedal Bratislavčan Peter. Jeho starý otec bol bratom Josepha Susedku, obaja sa narodili v New Jersey. Rodičia ich v roku 1920 zobrali na návštevu do Československa, kde ich matka zomrela po pôrode ďalšieho súrodenca. Otec sa rozhodol do USA s deťmi nevrátiť. Keď Joseph vyrástol, rozhodol sa odísť. "Z rodičovského domu z Brestovian Jožko odišiel v sobotu večer o 11:50 h. dňa 14. mája 1938. V Prahe nasadol na rýchlik o 5 h. večer dňa 16. mája 1938. Z prístavu Hamburg loďou Washington odcestoval o 1 h. ráno dňa 18. mája 1938," napísala do albumu fotografií jeho manželka Štefánia. Susedka zomrel 11. dní po vylodení vo Francúzsku. V zákope zahynul s ďalšími šiestimi mužmi po zásahu nemeckého delostrelectva. "20. júna 1944 som obdržala telegram z War Department tú strašnú a trpkú novinu," napísala Štefánia do albumu. Posledný list o manžela jej prišiel len päť dní predtým.
"Už v septembri 1940 bola v USA uzákonená povinná vojenská služba pre mužov," povedal historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa. Americká armáda síce bola až do kórejskej vojny rasovo segregovaná, Klubert však tvrdí, že občania narodení v cudzine, pokiaľ boli belosi, neboli zaraďovaní do osobitných jednotiek. "Černosi slúžili najmä v tylových jednotkách, v prvej línii ich veľa nebolo," vysvetlil.
Susedka narukoval v marci 1941, po útoku na Pearl Harbor sa v decembri 1941 Spojené štáty zapojili do vojny. Snahy o zapojenie USA do konfliktu boli už od pádu Francúzska, povedal Klubert, no dodal, že Američania by vojensky intervenovali v Tichomorí aj v Európe aj bez japonského útoku na americkú vojenskú základňu na Havaji. Pripomenul, že od novembra 1939 Američania predávali Francúzom a Britom zbrane, potom v USA prijali zákon, ktorým sa zvýšila pomoc Veľkej Británii a Číne a 27. mája 1941 bol vyhlásený neobmedzený stav národnej núdze, ktorý znamenal postupný prechod na vojnovú výrobu. V júli 1941 americký prezident Franklin Delano Roosevelt zastavil vývoz leteckého paliva do Japonska a obmedzil export železného šrotu. V auguste vyhlásil všeobecnú pomoc Rusku, v septembri sa začala výstavba Pentagonu a v novembri boli zrušené zákony o neutralite, uzavrel Klubert.
"Môj dedo hovoril, že neodísť do Ameriky bolo najlepšie rozhodnutie, aké v živote urobil, pretože inak by dávno ležal vedľa brata," povedal Bratislavčan Peter. Jeho starý otec bol bratom Josepha Susedku, obaja sa narodili v New Jersey. Rodičia ich v roku 1920 zobrali na návštevu do Československa, kde ich matka zomrela po pôrode ďalšieho súrodenca. Otec sa rozhodol do USA s deťmi nevrátiť. Keď Joseph vyrástol, rozhodol sa odísť. "Z rodičovského domu z Brestovian Jožko odišiel v sobotu večer o 11:50 h. dňa 14. mája 1938. V Prahe nasadol na rýchlik o 5 h. večer dňa 16. mája 1938. Z prístavu Hamburg loďou Washington odcestoval o 1 h. ráno dňa 18. mája 1938," napísala do albumu fotografií jeho manželka Štefánia. Susedka zomrel 11. dní po vylodení vo Francúzsku. V zákope zahynul s ďalšími šiestimi mužmi po zásahu nemeckého delostrelectva. "20. júna 1944 som obdržala telegram z War Department tú strašnú a trpkú novinu," napísala Štefánia do albumu. Posledný list o manžela jej prišiel len päť dní predtým.
Fotogaléria
"Už v septembri 1940 bola v USA uzákonená povinná vojenská služba pre mužov," povedal historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa. Americká armáda síce bola až do kórejskej vojny rasovo segregovaná, Klubert však tvrdí, že občania narodení v cudzine, pokiaľ boli belosi, neboli zaraďovaní do osobitných jednotiek. "Černosi slúžili najmä v tylových jednotkách, v prvej línii ich veľa nebolo," vysvetlil.
Susedka narukoval v marci 1941, po útoku na Pearl Harbor sa v decembri 1941 Spojené štáty zapojili do vojny. Snahy o zapojenie USA do konfliktu boli už od pádu Francúzska, povedal Klubert, no dodal, že Američania by vojensky intervenovali v Tichomorí aj v Európe aj bez japonského útoku na americkú vojenskú základňu na Havaji. Pripomenul, že od novembra 1939 Američania predávali Francúzom a Britom zbrane, potom v USA prijali zákon, ktorým sa zvýšila pomoc Veľkej Británii a Číne a 27. mája 1941 bol vyhlásený neobmedzený stav národnej núdze, ktorý znamenal postupný prechod na vojnovú výrobu. V júli 1941 americký prezident Franklin Delano Roosevelt zastavil vývoz leteckého paliva do Japonska a obmedzil export železného šrotu. V auguste vyhlásil všeobecnú pomoc Rusku, v septembri sa začala výstavba Pentagonu a v novembri boli zrušené zákony o neutralite, uzavrel Klubert.
