Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Po skončení svojej športovej kariéry (1977-1998) sa dal na funkcionársku a cez Slovan to dotiahol až na najvyšší post v slovenskom hokeji.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) - Ako vynikajúceho hokejového útočníka a strelca poznala slovenská hokejová verejnosť Dušana Pašeka. Pre hráča s jeho typickou 22 na drese nebol žiadny problém streliť gól a napĺňať tak volanie tribún "Ceco, banán!". Svojím širokým úsmevom a dobrou náladou vedel "nakaziť" svoje okolie. Tým viac šokovala verejnosť a nielen tú športovú, správa o jeho tragickom skone.
Pred 15 rokmi, v nedeľu 15. marca 1998 preletela Slovenskom tragická správa. V priestoroch bratislavského Club Hotela vtedajší šéf Slovana Bratislava Vladimír Paštinský našiel nehybné telo Dušana Pašeka po tom, čo nereagoval na telefonáty svojich najbližších. Polícia našla na mieste činu pištoľ a prípad uzavrela ako samovraždu, aj na základe listov na rozlúčku,
Dušan Pašek (7. septembra 1960) sa do mysle športového fanúšika zapísal ako vynikajúci hokejista. Svoje majstrovstvo rozvíjal najskôr v bratislavskej BEZ-ke, odkiaľ už nebolo ďaleko do Slovana. V československej lige odohral 372 zápasov a súperových brankárov v nich prekonal 187-krát. Za reprezentáciu bývalého Československa odohral 196 zápasov a nastrieľal v nich 69 gólov, čo ho radí na tretie miesto spomedzi Slovákov hrajúcich za ČSSR po Jozefovi Golonkovi (82) a Vincentovi Lukáčovi (70). Patrí medzi tých, ktorí boli pri historickom titule Slovana (1979/80) vo federálnej lige. Na svetových šampionátoch získal jednu zlatú medailu (1985, Praha), dvakrát striebro (1982 Fínsko, 1983 Nemecko) a raz bronz na MS 1987 v Rakúsku. Je účastníkom dvoch ZOH, v Sarajeve 1984 bol pri zisku strieborných medailí. Okrem Slovana si vo federálnej lige obliekol aj dres v tom čase chýrnej Dukly Jihlava, kde si odkrútil svoje "vojenské" roky. V roku 1982 ho draftoval klub NHL Minnesota North Stars v 4. kole z 81. miesta, za ktorú v sezóne 1988/89 odohral 48 zápasov. Okrem Slovana a Jihlavy pôsobil počas svojej hráčskej kariéry aj vo švajčiarskom Lugane (1989/90), talianskom Asiagu (1990/91), fínskom Kuopiu (1992/93) a nemeckom Augsburgu (1992/93). V roku 2007 ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
Po skončení svojej športovej kariéry (1977-1998) sa dal na funkcionársku a cez Slovan to dotiahol až na najvyšší post v slovenskom hokeji. V decembri 1997 ho na treťom mimoriadnom kongrese SZĽH zvolili za tretieho prezidenta.
Pred 15 rokmi, v nedeľu 15. marca 1998 preletela Slovenskom tragická správa. V priestoroch bratislavského Club Hotela vtedajší šéf Slovana Bratislava Vladimír Paštinský našiel nehybné telo Dušana Pašeka po tom, čo nereagoval na telefonáty svojich najbližších. Polícia našla na mieste činu pištoľ a prípad uzavrela ako samovraždu, aj na základe listov na rozlúčku,
Dušan Pašek (7. septembra 1960) sa do mysle športového fanúšika zapísal ako vynikajúci hokejista. Svoje majstrovstvo rozvíjal najskôr v bratislavskej BEZ-ke, odkiaľ už nebolo ďaleko do Slovana. V československej lige odohral 372 zápasov a súperových brankárov v nich prekonal 187-krát. Za reprezentáciu bývalého Československa odohral 196 zápasov a nastrieľal v nich 69 gólov, čo ho radí na tretie miesto spomedzi Slovákov hrajúcich za ČSSR po Jozefovi Golonkovi (82) a Vincentovi Lukáčovi (70). Patrí medzi tých, ktorí boli pri historickom titule Slovana (1979/80) vo federálnej lige. Na svetových šampionátoch získal jednu zlatú medailu (1985, Praha), dvakrát striebro (1982 Fínsko, 1983 Nemecko) a raz bronz na MS 1987 v Rakúsku. Je účastníkom dvoch ZOH, v Sarajeve 1984 bol pri zisku strieborných medailí. Okrem Slovana si vo federálnej lige obliekol aj dres v tom čase chýrnej Dukly Jihlava, kde si odkrútil svoje "vojenské" roky. V roku 1982 ho draftoval klub NHL Minnesota North Stars v 4. kole z 81. miesta, za ktorú v sezóne 1988/89 odohral 48 zápasov. Okrem Slovana a Jihlavy pôsobil počas svojej hráčskej kariéry aj vo švajčiarskom Lugane (1989/90), talianskom Asiagu (1990/91), fínskom Kuopiu (1992/93) a nemeckom Augsburgu (1992/93). V roku 2007 ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
Po skončení svojej športovej kariéry (1977-1998) sa dal na funkcionársku a cez Slovan to dotiahol až na najvyšší post v slovenskom hokeji. V decembri 1997 ho na treťom mimoriadnom kongrese SZĽH zvolili za tretieho prezidenta.
