V roku 1937 ako 16-ročný knižne debutoval zbierkou básni Serpentína, v ktorej sa prezentoval ako senzitívny lyrik.
Že deti nečítajú? To je mýtus – myslí si Hevier a chce mladej generácii pomáhať, aby si našla vzťah k literatúre.
Spolu so spisovateľom a básnikom Andrejom Belyjom sa stali vedúcimi osobnosťami ruských symbolistov.
Poéziu písal od stredoškolských čias a jeho básne sa v roku 1963 stali súčasťou antológie mladej slovenskej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva.
Pôvodne sa volal Ignác Mácha, meno Karel si pridal pod vplyvom českého obrodeneckého hnutia a Hynek je počeštený Ignác.
Knižne debutoval v roku 1966 zbierkou Veciam na stole, za ktorú dostal Cena Ivana Krasku za básnický debut.
Už v prvej zbierke Spoveď (1922) sa Lukáč predstavil ako básnik silného reflexívneho a etického založenia.
Okrem poézie s buditeľským nádychom hľadal aj vlastnú poetiku so širokým záberom.
Postavenie i poslanie básnika dnes vníma celkom odlišne od čias, keď sa literáti angažovali vo verejnom živote, v politike, ba nezriedka aj v revolučných bojoch.
Knižne debutoval v roku 1989 v knihe Výstrel z motyky, v ktorej spoločne s ním publikovali svoje texty aj jeho generační súputníci Ján Litvák a Jozef Urban.