Od augusta povstalci obsadili základne v mestách Bourem, Lere a Dioura. Podľa Mohameda sa pripravujú na to, že malijská armáda zaútočí naspäť.
Nedávna eskalácia násilností časovo koliduje s pokračujúcim odchodom stabilizačných síl OSN (MINUSMA), ktoré z Mali prinútila odísť tamojšia vládnuca junta.
Od augusta 2020 zažil africký štát Mali už dva vojenské prevraty.
Tieto tri štáty majú vojenské vlády po prevratoch, ktoré vyvolali obavy o budúcnosť demokracie v regióne.
Vo vyhlásení CMA sa uvádza, že "Azawádska národná armáda" pripravila krátkodobé i dlhodobé stratégie na kladenie odporu malijskej armáde.
Teroristi podľa oznámenia vo štvrtok v meste Bamba na severovýchode krajiny napadli loď a armádny tábor. Zabili najmenej 49 civilistov a 15 vojakov. Podľa médií zahynulo tiež 50 islamistov.
Sankcie zavedené v roku 2017 v podobe zmrazenia aktív a zákazu cestovania sa v súčasnosti týkajú ôsmich Malijčanov, ktorých OSN pridala na čiernu listinu za ohrozovanie mierových snáh.
Podľa agentúry DPA bol podpísaný "vojenský pakt" týchto troch krajín.
V roku 2015 CMA a ďalšie strany podpísali historickú mierovú dohodu s vtedajšou civilnou vládou Mali, ktorá ukončila regionálne povstanie.
Malijské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na rozhodnutie Paríža v stredu neskoro večer na sociálnych sieťach uviedlo, že sa o tejto klasifikácii dozvedelo "s prekvapením".