Povesti o Poľane a Detve opísali vo svojich knihách aj viacerí slovenskí spisovatelia.
Jedna z povestí napríklad hovorí o tom, že v studni Turčianka, nachádzajúcej sa v blízkosti trúbiaceho kameňa, mali prísť o život dvaja tureckí bojovníci.
Povesť hovorí, že zlodeji sa, pochopiteľne, dobrovoľne nenechali obesiť. Aj s peniazmi, ktoré mali dať katovi, ušli kade ľahšie. So svojím príbehom sa pochválili v neďalekých Sudoměřiciach.
Asi najznámejšia povesť, ktorú zaznamenali viacerí autori, je tragický príbeh kastelána hradu a krásnej Verony.,aktualizované
Starká bola nešťastná, lebo nevedela, ako by ona mohla premôcť strašného netvora. Napokon si spomenula, že po jej mužovi ostala v dome obuvnícka smola.
Podľa Petra Martiniska z Historicko-astronomickej spoločnosti v Ilave kedysi platilo v lednickom panstve právo prvej noci. Nie vždy si ho však hradný pán uplatňoval, často sa uspokojil s darmi.
Rod Barkóczyovcov nebol až taký zlý, ako o nich táto povesť hovorí. O svojich poddaných sa starali. Dali postaviť školu, čím chceli prispieť k vyššej vzdelanosti poddaných, hovorí riaditeľ Ľ. Hutka.
Rytier Burian dostal podľa povesti do daru Žilinský hrad a na jeho najvyššom mieste chcel postaviť vežu, z ktorej by stráže pozorovali okolie.
Povesti o Sitne majú svoje miesto aj počas pravidelných nočných výstupov na Sitno, ktoré tam už tretí rok organizujú. Ich čítanie alebo rozprávanie majú vždy na starosti špeciálni hostia.
Povesť hovorí o tom, že táto dedina bola veľmi bohatá a plná chamtivých ľudí. Sellendorf mal nielen vinohrady, ale aj mlyny a role na malom území.