#slovenčina

SLOVENČINA: Ako je to so spojkou nakoľko?

V spisovnej slovenčine nie je prípustná, je knižná, ale pripúšťa sa v niekoľkých prípadoch.

SLOVENČINA: Sú príčinné spojky lebo a pretože rovnocenné?

Výskyt v Slovenskom národnom korpuse mierne nahráva spojke lebo, ktorá sa používa približne o 20 % častejšie ako spojka pretože.

Príčinné vety sú krajšie preto, lebo namiesto že používame lebo

Spojka lebo je základná príčinná spojka, bez štylistického zafarbenia. Spojka že má, naopak, veľmi pestré využitie, nadobúda všemožné významy a môžeme ju nájsť v mnohých typoch vedľajších viet.

SLOVENČINA: Po prvé či za prvé?

V praxi vyzerá používanie správnych predložiek nasledovne: Po prvé si to nemyslím a po druhé to neurobím.

SLOVENČINA: Rokovania sa nemožno zúčastniť, iba na ňom alebo pri ňom

Bezpredložková genitívna väzba nesie znaky českého vplyvu a bola u nás spisovná v časoch, keď boli tieto vplyvy intenzívne a akceptované.

SLOVENČINA: Have a pekný deň!

V snahe vyhnúť sa otrockému prekladu anglického - have a nice day! - sa nám teda ponúka viacero možností.

SLOVENČINA: Aby sa vykanie nestalo tykaním

Keď vykáme, sloveso je vždy – aj v mužskom, aj v ženskom rode – vyčasované v druhej osobe množného čísla. Čiže – boli ste tam, prišli ste, zabudli ste na to.

SLOVENČINA: Ako je to s medzerami pri spojovníku a pomlčke?

O tom, ako sa správne píšu medzery v rôznych príkladoch, hovorí norma STN 01 6910 – Pravidlá písania a úpravy písomností.

SLOVENČINA: Naozaj to dáme?

Zdá sa, že nový význam slovesa dať k nám prišiel z češtiny, kde je v obehu už dlhšie a zakorenil sa hlbšie.

SLOVENČINA: Ako môže byť niekto rád za vydreté tri body?

Prídavné meno rád (používané zväčša ako príslovka) sa v slovenčine s predložkou za nespája.