Princíp je úplne jednoduchý a jasný. Každé číslovkové spojenie s nesamostatnou časťou krát píšeme spolu, bez oddelenia medzerou.
V niektorých štylistických situáciách môže byť aj nespisovný tvar vhodnejší, napr. v spojení ak môžte, pomôžte.
Sám a samý sú dve odlišné slová s rôznymi významami. Spoločnú majú príslušnosť k vymedzovacím zámenám.
Netýkajú sa len žien.
Mail – cudzie slovo, neživotné, mužského rodu a zakončené na spoluhlásku l – skloňujeme podľa vzoru dub.
Jednoduchou pomôckou, ako rozoznať, či použiť, alebo nepoužiť dĺžeň v zámene, je opýtať sa, či je daný tvar v inštrumentáli jednotného čísla.
Zámená tak a taký sú obe ukazovacie, pričom v spojení s nejakou vlastnosťou vyjadrujú jej mieru, stupeň.
Spojky ale a však (aj spojky no a avšak) sú priraďovacie (teda spájajú v súvetí dve rovnocenné vety), konkrétnejšie odporovacie.
Chybné je používanie tvaru éur alebo eúr, správny je len tvar eur bez predĺženej samohlásky, tak ako aj pri iných prevzatých slovách (depo, dueto, eso, gesto, percento atď.).
Pozrime sa slovenčine na zúbky.