#slovenčina

SLOVENČINA: Chytré a chytrejšie preklady slova smart

Aj v slovenčine je slovo chytrý spisovné a má podobné významy ako v češtine (dômyselný, dôvtipný), zároveň však obsahuje negatívny odtienok prešibanosti, prefíkanosti.

SLOVENČINA: Som Lazár alebo lazár?

Zovšeobecnené podstatné mená zväčša používame ako obrazné pomenovania.

SLOVENČINA: Osobitne, dovedna či so spojovníkom?

Bez medzier píšeme jednotlivé časti zložených slov, ktoré zväčša vznikajú spojením prídavného a podstatného mena – napríklad veľkomesto, literárnovedný, banskobystrický, horolezec, minisukňa.

SLOVENČINA: Dávame si preplatiť cestovný lístok?

Je sloveso preplatiť v tomto prípade použité správne?

SLOVENČINA: Je správne používať slovíčko ohľadne?

Slovník odporúča namiesto slova ohľadne používať spojenia ako pokiaľ ide o...; čo sa týka...; vzhľadom na...; vo veci; o veci,...

SLOVENČINA: Ako znie floskula, ktorá je zároveň kalkom?

S jednou z takých floskúl sa už stretávame aj v prekladovej beletrii či v novinových textoch: keď píšuci použije spojenie „niekto znel ako“.

SLOVENČINA: Ako to máte vy?

S novou floskulou tvorivo narábajú aj spisovatelia.

SLOVENČINA: Ideme von alebo vonku?

Von a vonku. Obe sú síce príslovky, no každú z nich správne používame v inej komunikačnej situácii.

SLOVENČINA: Svoje si už idú nielen reperi a športovci, ale aj biskupi

Floskula ísť si svoje patrí medzi najnovšie a najživšie, zo spodnejších, hovorových vrstiev jazyka sa úspešne prepracovala aj do publicistiky.

SLOVENČINA: Saunu nemusím, ale švédske stoly môžem

Slovesá musieť a môcť sú vo svojej spisovnej podobe neplnovýznamové, čiže sa musia spájať ešte s ďalším slovesom v neurčitku (musieť urobiť, môcť neurobiť).