Marseille/Bratislava 10. júna (TASR) - Francúz André Marie Ampere bol fyzik, matematik a chemik, ktorý pomenoval jav v súčasnosti známy ako elektromagnetizmus. V bežnom živote sa s jeho menom stretávame dodnes, ak hovoríme o elektrickom prúde, pretože ampér je jednotkou jeho intenzity (alebo základnou jednotkou prúdu). V piatok 10. júna uplynie od jeho úmrtia 180 rokov.

Potomok prosperujúcej bohatej rodiny (narodil sa 22. januára 1775 vo francúzskom Lyone, niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 20. január) vyrastal v rodine, kde otec bol zástancom filozofie Jeana Jacquesa Rousseaua a pri výchove syna aplikoval jeho spis Emil. Pre André Marie Ampera sa tak stala vzdelávacou základňou nie škola, ale bohatá rodinná knižnica, kde sa mu okrem encyklopédií dostali pod ruky aj matematické spisy a tak sa vo veku 12 rokov vzdelal vo vyššej matematike. Mladosť budúceho vedca poznačila Francúzska revolúcia (1787-1799), keď sa krvavou obeťou jakobínskych čistiek stal jeho otec. Revolúcia však položila základy nových vedeckých inštitúcií a práve v nich mladý Ampere našiel svoje uplatnenie. Prvé zamestnanie učiteľa matematiky v roku 1799 Amperovi prinieslo skromný plat a umožnilo mu založiť si rodinu. V roku 1802 ho vymenovali za profesora matematiky a chémie vo francúzskom Bourg-en-Bresse, kde napísal spis Considérations sur la théorie mathématique de jeu (Úvahy o matematickej teórii hier) a odhodlal sa poslať ho v roku 1803 do Francúzskej akadémie. V nasledujúcom roku sa po smrti manželky presťahoval do Paríža (Francúzsko) a začal pôsobiť na novej polytechnickej škole.

Napriek tomu, že mu chýbala formálna kvalifikácia, bol Ampere v roku 1809 na tejto škole vymenovaný za profesora matematiky. Na parížskej polytechnike ostal do roku 1828, okrem toho sa venoval filozofii a astronómii na parížskej univerzite a v roku 1824 ho zvolili na prestížny post v College de France (francúzska inštitúcia venovaná vedám). Výsledkom jeho vedeckej práce, do ktorej zahrnul okrem matematiky a chémie aj filozofiu a astronómiu, boli mnohé spisy a široký záber jeho záujmu bol primeraný dobe, v ktorej žil.

Jeho dielo by však pravdepodobne upadlo do zabudnutia, keby sa v roku 1820 nezúčastnil demonštrácie prekvapivých objavov dánskeho fyzika Hansa Christiana Oersteda. Pokusy súviseli so správaním sa magnetickej ihly v elektrickom poli. Ampere sa vrhol do bádania, aby porozumel vzťahom medzi elektrinou a magnetizmom. Skúmaním rozšírených Oerstedových experimentov dospel k poznatkom, ktoré sú známe ako Amperove zákony (týkajú sa vzťahov medzi elektrickým a magnetickým poľom). Jeho dielo z roku 1827 Mémoire sur la théorie mathématique des phénomenes uniquement déduite de l’experience (Úvaha o matematickej teórii elektrodynamického fenoménu, odvodenej z pokusov), v ktorom píše o svojom bádaní, sa stalo o niekoľko desiatok rokov základom pre elektrodynamiku, náuku o elektromagnetizme.

Spis však bol aj poslednou Amperovou odbornou prácou, pretože sa jeho zdravie začalo zhoršovať a Ampere počas inšpekcie na univerzite v Marseille 10. júna 1836 zomrel. Dožil sa 61 rokov.