UNESCO a veda

Filip Lenard dostal Nobelovu cenu za výskum o katódových lúčoch

TASR, 19. mája 2017 13:04

V roku 1900 vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom.

Ilustračná snímka. Nobelova cena, ktorú v roku 1962 udelili Jamesovi D. Watsonovi, jednému z objaviteľov DNA Foto: TASR/AP
Bratislava 19. mája (TASR) – Fyzik Filip Lenard, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1905), razil cestu k experimentálnemu výskumu atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie. V sobotu 20. mája uplynie 70 rokov od jeho úmrtia.

Filip Lenard (Philipp Eduard Anton von Lenard) sa narodil 7. júna 1862 v dnešnej Bratislave. Po maturite na reálke v Bratislave (1880) študoval fyziku na univerzitách v maďarskej Budapešti a v rakúskej Viedni. Poznatky z medicíny získaval v nemeckom Berlíne a Heidelbergu. Doktorát z filozofie získal v roku 1886. Na svojej alma mater pôsobil do roku 1888. Potom prešiel do nemeckého Bonnu a v roku 1892 sa tu habilitoval. Mimoriadnu profesúru získal na univerzite v poľskej Vroclavi (1894), v nemeckom Aachene (1895) a Heidelbergu (1896). Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu (1907–1931), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu. S profesorom Virgilom Klattom spolupracoval na niektorých pokusoch. Práve on ho priviedol k výskumu katódových lúčov a najmä podporoval jeho záujem o luminiscenciu. Spolupracovali vyše dvadsať rokov a pripravili asi 800 fosforeskujúcich látok a vykonali na nich 300 spektrálnych analýz Bunsenovým spektroskopom.

Svojou aktívnou prácou sa Lenard pričinil o zrod Fyzikálneho ústavu v Heidelbergu, ktorý bol pomenovaný podľa neho (Fyzikálny ústav prof. Lenarda v Heidelbergu).

V roku 1900 vypracoval teóriu telies, ktorá má veľmi veľa spoločného s neskorším Rutherforsdovým modelom atómu. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým polemizoval o niektorých častiach teórie relativity.

Už na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia patril medzi prvých propagátorov myšlienok národného socializmu v Nemecku. Napísal aj štvorzväzkové dielo Nemecká fyzika. Angažoval sa tiež ako člen Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei).

Vedec sa stal držiteľom viacerých vyznamenaní. V roku 1896 dostal Baumgartnerovu cenu Viedenskej akadémie vied v Rakúsku, Rumfordovu cenu londýnskej Royal Society v Spojenom kráľovstve, Lazarovu cenu Francúzskej akadémie vied a v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku – za výskum o katódových lúčoch. Čestný doktorát na univerzite v Christianii, terajšie Oslo (Nórsko) mu bol udelený v roku 1911.

Pri príležitosti jeho 80. narodenín mu v roku 1942 Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského - UK) v Bratislave udelila čestný doktorát z fyziky.

Fyzik Filip Lenard zomrel 20. mája 1947 v nemeckom Messelhausene vo veku 84 rokov.



Zdroj: Slovenský biografický slovník



Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 17:03

Vedci objavili v Európe nový druh hada, v tíme bol aj Slovák
Užovka obojková je jedným z najpočetnejších a najčastejšie pozorovaných hadích druhov Európy.

sk
18. augusta 2017 15:34

Zomrela vedkyňa, ktorá skúmala Einsteinov mozog
Diamondová ako prvá zistila a dokázala, že mozog sa počas života môže meniť. Dôkazy o tom našla práve pri skúmaní vzoriek odobratých z Einsteinovho mozgu po jeho smrti.

sk
14. augusta 2017 11:22

Sonda Cassini sa dostala k atmosfére planéty Saturn
Družica začala prvý z piatich preletov v ultratesnej blízkosti tohto telesa, pričom sa dotýka vrchnej časti jeho atmosféry. Vedci očakávajú od manévru nové údaje o chemickom zložení planéty.

sk

Najčítanejšie




Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac