< sekcia UNESCO a veda

Tri české kúpeľné mestá ašpirujú na zápis do svetového zoznamu UNESCO

Ilustračné foto. Foto: TASR/František Iván

Vo Vřídelnej kolonáde je päť pitných stojanov minerálnej vody s teplotami 72, 50 a 30 stupňov Celzia.

Bratislava 20. augusta (TASR) - V aktuálnej nominácii 11 slávnych historických európskych kúpeľných miest na zápis na Zoznam svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO sú tri západočeské mestá: Karlove Vary, Mariánske Lázne a Františkove Lázne.

"Lídrom miest sú Karlove Vary a na budúci mesiac do nich príde na obhliadku medzinárodná komisia. Toto mesto je svetový unikát v počte horúcich prameňov. Unikátna je aj expozícia Podzemí vřídla, ktorú nemá žiadne iné kúpeľné mesto. Okrem geologického podložia v nej vidieť prepravný systém horúcej vody do kúpeľných domov i dvojtýždňovú výrobu karlovarskej ruže a ďalších suvenírov pomocou vody. Tá je sopečného pôvodu a občas to cítime. Vlani v júni sme mali zemetrasenie so silou 4,6 stupňa. V meste sa nachádza vyše 80 prameňov, z nich 19 je liečivých a 15 voľne prístupných na pitné kúry," informuje o tom turistická sprievodkyňa Jitka Hradílková.

Zároveň upozorňuje na veľký teplotný rozdiel i na rôzne chemické zloženie prameňov, aj keď sú blízko seba. Preto je na ich pravidelné liečebné užívanie vhodná konzultácia s lekárom. Hlavný i najhorúcejší prameň Vřídlo s teplotou 73 stupňov Celzia je na Divadelnom námestí pred Vřídelnou kolonádou. Jeho prírodný 12- až 15-metrový gejzír je európskym unikátom a v mestskom prostredí je výrazne tlmený z dôvodu bezpečnosti ľudí v okolí.

Vo Vřídelnej kolonáde je päť pitných stojanov minerálnej vody s teplotami 72, 50 a 30 stupňov Celzia. Rusalka, Libuše, Hadí a ďalšie rôzne teplé pramene sú v Mlynskej, Sadovej, Tržnej a Zámockej kolonáde. Sú to architektonické skvosty, podobne ako Cisárske kúpele a Kurhaus, tiež rôzne paláce, vily a množstvo iných historických objektov, kam chodievali najmä koncom 19. a začiatkom 20. storočia králi, panovníci, šľachtici, umelci, podnikatelia a ďalší najslávnejší ľudia.

Napríklad literát Johann Wolfgang Goethe (1949 – 1832) bol v kúpeľoch 13-krát s celkovou dĺžkou pobytu tri roky. Teraz pri 270. výročí jeho narodenia sa možno vydať po básnikových stopách v Karloveskom kraji. Po ňom je pomenovaná rozhľadňa z roku 1889.

Na Karlove Vary sa možno panoramaticky pozerať aj z iných vybudovaných vyhliadok. Na 40 metrov vysokú tehlovú rozhľadňu Diana z roku 1914 sa okrem pešej turistiky možno dostať za tri minúty lanovkou z centra mesta. Tá je od roku 1909 v Európe najstaršia tunelová lanovka vytesaná v skale.

Ku kúpeľným aktivitám patrí kultúra. Okrem iných podujatí si návštevníci do konca augusta môžu pozrieť v hale Vřídelnej kolonády výstavu umeleckého skla z 19. ročníka Glassfestu, kde medzi 27 účastníkmi je aj Slovenka Ľuba Bakičová. Priaznivci folklóru sa potešia festivalu (3. – 8. 9.), kde sa predstavia ľudové hudby a tanečné súbory z rôznych krajín.