Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Prezidentské voľby

Profil prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára

Eduard Chmelár, archívna snímka. Foto: TASR Marko Erd

Kandidujú B. Bugár, Z. Čaputová, M. Daňo, Š. Harabin, E. Chmelár, M. Kotleba, M. Krajniak, J. Menyhárt, F. Mikloško, R. Mistrík, M. Šefčovič, R. Švec, B. Tauchmannová, J. Zábojník a I. Zuzula.

Bratislava 1. februára (TASR) - Voľby prezidenta Slovenskej republiky (SR) sa budú konať v sobotu 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Návrhy kandidátov bolo možné doručovať do 31. januára do polnoci.

TASR pri tejto príležitosti vydáva profily všetkých prezidentských kandidátov.

Politický analytik a pedagóg Eduard Chmelár odovzdal 28. januára hárky so 17.953 podpismi potrebnými na svoju prezidentskú kandidatúru. Chmelár vyhlásil, že chce byť prezidentom bežných ľudí. Podpisy na svoju kandidatúru začal zbierať 23. apríla 2018. Úvahy o kandidatúre na post prezidenta SR prezentoval prostredníctvom sociálnej siete 15. februára 2018.

Eduard Chmelár sa narodil 21. augusta 1971 v Modre. Detstvo prežil v Pezinku, kde žil do roku 1996. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick v Spojenom kráľovstve.

Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 bol predstaviteľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) v Pezinku. Pracoval ako novinár, dostal niekoľko cien za žurnalistickú tvorbu, založil a viedol spoločensko-politický týždenník Slovo. Viedol celý rad občianskych kampaní, väčšinou mierových, ako napríklad úspešnú kampaň v roku 2001 za zrušenie základnej vojenskej služby alebo 15. februára 2003 pochod proti vojne v Iraku, na ktorom sa zúčastnilo vyše 2000 ľudí. Je koordinátorom Iniciatívy za Občiansku ústavu.

Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. V rokoch 2012-2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.

V roku 1998 kandidoval v parlamentných voľbách za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na kandidátke Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu (EP) na listine Strany zelených (SZ). V roku 2011 sa angažoval ako líder Iniciatívy za občiansku ústavu, následne sa prezentoval ako jeden z lídrov kandidátskej listiny hnutia 99 percent do volieb do NR SR v roku 2012. Pre nezhody s vedúcimi predstaviteľmi hnutia svoju kandidatúru stiahol.

V roku 2015 sa pokúšal o registráciu hnutia SEN s ambíciami zúčastniť sa parlamentných volieb. Žiadosť o registráciu bola zamietnutá Ministerstvom vnútra SR z dôvodu nedostatočného počtu platných podpisov, potrebných pre registráciu politickej strany, resp. hnutia.

Vo svojom vedeckom záujme sa sústreďuje na dejiny, médiá a globalizáciu. Pracoval ako novinár a aktivista v mierovom, sociálnom i ekologickom hnutí. Napísal tri knihy a niekoľko odborných štúdií a článkov. Jednou z nich je publicisticko-filozofická kniha s názvom Rozprava o zjednotení ľudstva, ktorú pokrstil v decembri 2001. Monografia Uhorská tlačová politika: (so zreteľom na slovenské novinárstvo) vyšla v roku 1998 a Svet nie je na predaj je z roku 2003. Je autorom námetu a scenára cyklu historických dokumentov Magická osmička (STV, 2008) a autorom námetu oceneného filmu Slovenské národné povstanie 1944 (STV, 2009).

V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi.

"Spoločnosť môže zjednotiť len veľká myšlienka, veľký plán. Slovensko trpí tým, že prestalo diskutovať o najzávažnejších otázkach, ktoré trápia nielen túto spoločnosť, ale aj Európu a svet," uviedol Chmelár pri odovzdávaní hárkov v NR SR.

Má tri deti a žije v Galante.