Praha 22. septembra (TASR) - "Také silácke jednoduché riešenia, ako bolo zavedenie de facto prohibície pánom ministrom zdravotníctva, sa mi vidia veľmi nerozumné. Myslím si, že bude veľmi ťažké, ako sa z nich dostať," uviedol český prezident Václav Klaus. V každom prípade ide podľa neho "o zásadné zlyhanie štátu v jeho kontrole sveta podozrivých liehovín". Týmto citátom začal v Českom rozhlase Václav Žák svoj komentár k pálčivej téme pančovaného alkoholu v Česku.

A pripomenul reportáže Jany Lorencovej z polovice 90. rokov, ktoré natáčala na česko-poľskom pomedzí. Týkali sa čierneho obchodu s alkoholom. Lorencovej reportáže vtedy neskončili v zásuvke. Vysielala ich televízia. Čo sa stalo po ich odvysielaní? Nič. Kto bol v tom čase premiérom? Václav Klaus. Čo je teraz podľa neho hlavnou príčinou problému s falšovaným alkoholom? Výška spotrebnej dane.

Pri jednoduchom overení výšky spotrebnej dane na alkohol napríklad vo Veľkej Británii zistíme, že na 0,7-litrovú fľašu 40-% alkoholu je spotrebná daň 7 libier, čo je asi 210 Kč (8,47 eura). Je teda celkom porovnateľná s výškou dane v Českej republike. Celkovo sa vo Veľkej Británii na spotrebných daniach za alkohol vyberie za rok asi 150 miliárd GBP (187,81 miliardy eur). Napriek tomu v Británii čierny trh s alkoholom nejestvuje. V čom je teda rozdiel? Na predaj alkoholu treba licenciu. Predstava, že alkohol môže predávať každý bufetár, je v Británii predstavou z iného sveta. Taká sieť sa predsa nedá vôbec kontrolovať.

Štát nepomohol českým turistom, ktorí sa nevedeli dostať domov

Po prázdninách v roku 1997 boli noviny plné správ o krachujúcich cestovných kanceláriách. V zahraničí vtedy zostalo asi 5000 českých turistov. Zostali v ňom často bez prostriedkov a len s ťažkosťami sa dostávali domov. Pochopiteľne o tom, aby dostali náhradu za zmarenú dovolenku, nebolo ani reči. Čo na to vyhlásil premiér Klaus? "Štát v nijakom prípade nie je na to, aby riešil každý individuálny neúspešný zájazd tej či onej cestovej kancelárie. Štát nemôže byť poisťovacou agentúrou, ktorá každému uhradí jeho chybné rozhodnutie."

"Tu je, myslím si, ešte lepšie vidieť, ako Václav Klaus hlboko nechápe úlohu moderného štátu. Samozrejme, štát nie je poisťovacou spoločnosťou. Jeho povinnosťou je však určovať pravidlá tak, aby sa občania mohli s únosnou mierou rizika spoľahnúť na služby, ktoré im podnikatelia ponúkajú. Hru na voľnom trhu totiž vytvárajú pravidlá. Tie nie sú tým, čo túto hru kazí, ako sa domnievajú českí rýchloliberáli, ale ju vytvárajú. Futbal bez pravidla o postavení mimo hry už nie je futbalom."

Trvalo roky, kým sa podarilo presadiť zákon o cestovnom poistení. Hneď, ako nadobudol platnosť, prestali mať krachy cestovných kancelárií taký vážny dopad na klientov ako predtým.

Byty zaplatili, ale nemali kde bývať

Jedným z najhroznejších príkladov takzvaného trhu bez prívlastku je kauza H-systému. Stovky rodín sa dostali do tragickej životnej situácie. Byt zaplatili, ale podnikateľ skrachoval. Napokon im zostali len oči pre plač a na krku hypotéky, ktoré musia splácať, hoci nijaký byt nedostali.

V civilizovaných krajinách nesmú developéri financovať projekty z peňazí klientov. Práve preto, aby k takým kauzám, ako bol H-systém, nemohlo dochádzať. Musia financovať stavby zo svojho a ak skrachujú, je to ich problém a problém banky, ktorá ich financovala. Klienti si byty kúpia, až keď sú postavené.

Azda je jasné, o čo ide. Najdôležitejšia je prevencia. Pravidlá treba vopred nastaviť tak, aby riziko pre koncového spotrebiteľa bolo čo najmenšie. "To je úloha štátu," pokračoval Žák a dodal, že "ten u nás pod vplyvom naivne pochopeného liberalizmu, ktorého protagonistom bol práve Václav Klaus, v mnohých smeroch úplne zlyhal".

Ako ukazuje aféra s pančovaným alkoholom, Václav Klaus sa za celých 20 rokov v českej politike nepoučil. Súčasná vláda, ktorá hasila krízu nastavenú úplne nedostatočnými pravidlami prijatými za jeho vlády, nemala na výber, pokiaľ chcela zabrániť ďalšiemu umieraniu ľudí. "Hovoriť o tom ako o siláckom geste hraničí s cynizmom," uzavrel komentár Václav Žák.