Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Zahraničie

Cameron: Neľutujem vypísanie referenda o brexite, podporujem Mayovú

David Cameron, archívna snímka. Foto: TASR/AP

David Cameron bol britským ministerským predsedom od roku 2010. Svoju demisiu oznámil deň po referende, v ktorom voliči 23. júna 2016 rozhodli o odchode Británie z EÚ.

Londýn 16. januára (TASR) - Bývalý britský premiér David Cameron v stredu uviedol, že podporuje snahy premiérky Theresy Mayovej o zaistenie dohody o odchode z EÚ, ktorú Británia dosiahla s Bruselom.

V rozhovore pre britskú spravodajskú spoločnosť BBC tiež uviedol, že neľutuje vypísanie referenda, v ktorom sa v roku 2016 o odchode Británie z EÚ rozhodlo. Pripomenul, že to bol sľub, ktorý dal voličom pred parlamentnými voľbami v roku 2015.

Priznal však súčasne, že "hlboko ľutuje" prehru prívržencov zotrvania Británie v EÚ v referende, v ktorom odchod krajiny z EÚ podporilo 52 percent voličov, ako aj "ťažkosti a problémy" pri implementovaní výsledku referenda.

Cameron v rozhovore pre BBC uviedol, že podporuje premiérku Theresu Mayovú, a vyjadril nádej, že poslanci britského parlamentu sa spoja, aby dosiahli alternatívnu dohodu s EÚ.

"Podporujem predsedníčku vlády - podporujem jej cieľ dosiahnuť partnerskú dohodu s Európou": to je to, čo treba dosiahnuť, to, čo sa parlament musí teraz pokúsiť dosiahnuť," uviedol Cameron pre BBC.

David Cameron bol britským ministerským predsedom od roku 2010. Svoju demisiu oznámil deň po referende, v ktorom voliči 23. júna 2016 rozhodli o odchode Británie z EÚ. O tri týždne neskôr ho v tejto funkcii vystriedala Mayová.

Po demisii sa Cameron z vrcholnej politiky stiahol do ústrania a vyjadruje sa k nej len veľmi ojedinele. Z času na čas sa mu venuje britská bulvárna tlač, ktorej fotografi ho zachytili napríklad pri rannom behu či tenise alebo surfovaní počas rodinných dovoleniek v Karibiku.

Referendum o vystúpení Británie z Európskej únie sľúbil Cameron začiatkom roku 2013 v snahe dosiahnuť zjednotenie Konzervatívnej strany. Okrem rozkolu vo vlastnej strane musel reagovať aj na nárast sympatizantov Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), na posilňovanie pozícií labouristov a na chystajúce sa referendum o nezávislosti Škótska.