Praha 30. januára (TASR) - Vo veku 87 rokov zomrel vo štvrtok bývalý československý minister obrany, politik a disident Luboš Dobrovský. Informoval o tom spravodajský web Lidovky.cz s odvolaním sa na Knižnicu Václava Havla. TASR prináša jeho profil.

Luboš Dobrovský sa narodil 3. februára 1932 v Kolíne v Stredočeskom kraji ako Luboš Hammerschlag v rodine židovského pôvodu. Jeho otca počas vojny odvliekli do koncentračného tábora, kde zomrel. Matka a deti sa zachránili, pretože sa rodičia rozviedli.

Študoval na vojenskom gymnáziu v Moravskej Třebovej. Tri roky učil na školách v okolí Nybmurku a Vítkova. V rokoch 1955 - 1960 študoval rusistiku a bohemistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej.

V roku 1958 začal publikovať v literárnom časopise Plamen, od roku 1959 pôsobil v Československom rozhlase v Prahe ako redaktor, komentátor a zahraničný spravodajca pre strednú a východnú Európu. V rokoch 1967 - 1968 bol stálym dopisovateľom v Moskve. V tom čase sa už intenzívne venoval aj literárnej činnosti, okrem časopisu Plamen publikoval v časopisoch Reportér a Literární noviny.

Po sovietskej invázii v auguste 1968 sa podieľal na podzemnom vysielaní rozhlasu. V tom čase (1967 - 69) bol ešte členom Komunistickej strany Československa (KSČ), odkiaľ ho však vylúčili. Svoj vstup medzi komunistov neskôr označil za chybu.

V roku 1969 bol redaktorom časopisu Listy, v rokoch 1969 - 1970 opäť pôsobil v časopise Plamen, potom bol už nútený pracovať v robotníckych profesiách. V rokoch 1970 - 1974 bol skladníkom, najdlhší čas, od roku 1974 do roku 1988 pracoval ako umývač okien. Potom, tak ako mnohí disidenti, pracoval v kotolni.

Po celý tento čas bol tiež redaktorom samizdatových periodík (časopis Kritický sborník), spoluvydavateľom Lidových novín a prekladal politologické texty z poľštiny a ruštiny, pričom sa orientoval aj na poľskú angažovanú literárnu tvorbu.

Po 17. novembri 1989 sa angažoval v hnutí Občanské fórum a v decembri sa stal jeho hovorcom. V období januára do júna 1990 bol hovorcom ministerstva zahraničných vecí — funkciu šéfa diplomacie vo vláde národného porozumenia Mariána Čalfu v tom čase zastával Jiří Dienstbier. V ďalšej Čalfovej vláde, ktorá vzišla z prvých slobodných volieb, bol Dobrovský spočiatku námestníkom ministra zahraničných vecí, 18. októbra 1990 sa stal federálnym ministrom obrany. Po abdikácii svojho predchodcu Miroslava Vacka sa stal Dobrovský prvým civilným ministrom obrany po 2. svetovej vojne. Bol prítomný aj pri zániku Varšavskej zmluvy a odchode sovietskych vojsk z Česko-Slovenska.

Od júla 1992 do februára 1996 bol vedúcim Kancelárie prezidenta republiky. V rokoch 1996 - 2000 zastával funkciu veľvyslanca Českej republiky v Ruskej federácii. V roku 2002 český prezident Havel Dobrovského ocenil Radom Tomáša Garrigua Masaryka.

Zaoberal sa bezpečnostnými otázkami aj terorizmom. V marci roku 2014 v reakcii na ruskú anexiu Krymu podpísal výzvu premiérovi Sobotkovi a jeho vláde, ktorej signatári žiadali tvrdší postup voči Rusku a ruským občanom vrátane komunity žijúcej v Česku.

V máji 2018 si Dobrovský odmietol prevziať cenu, ktorú mu chcela venovať Bezpečnostná rada štátu za prácu v oblasti bezpečnostnej politiky. Premiérovi Andrejovi Babišovi napísal: "Neviem si predstaviť, že by som mal vzácne ocenenie prevziať z ruky človeka, ktorého si nevážim. Z ruky človeka nemužného, ktorý odmieta rešpektovať rozsudok súdu."



Zdroj: ceskatelevize.cz