< sekcia Zahraničie

Dvadsať vecí, ktoré by ste mali vedieť o brexite

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu budú v utorok hlasovať o dohode o odchode Británie z Európskej únie.

Bratislava 15. januára (TASR) – Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu budú v utorok hlasovať o dohode upravujúcej odchod Británie z Európskej únie. Ak dohodu neschvália, Británia 29. marca opustí EÚ bez dohody, čo by podľa premiérky Theresy Mayovej mohlo viesť k "paralýze", ktorá by znamenala zotrvanie Británie v Únii.

TASR prináša v tejto súvislosti prehľad základných pojmov spojených s tzv. brexitom, resp. s dohodou o brexite, ktorú uzavrela Británia s EÚ.

1. Kedy sa Briti pripojili k EÚ?

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa pripojilo k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1973.

2. Čo znamená brexit?

Neformálny termín pre proces, v ktorom Británia opúšťa EÚ. Slovo je vytvorené zo slov Británia a exit (vystúpenie).

3. Prečo Briti opúšťajú EÚ?

V referende, ktoré sa konalo 23. júna 2016, hlasovalo za vystúpenie z EÚ 51,9 percenta voličov, 48,1 percenta si želalo zotrvanie v Únii. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta zo všetkých oprávnených voličov, teda približne 33,5 milióna zo 46,5 milióna registrovaných voličov. Otázka znela: "Malo by Spojené kráľovstvo ostať členom Európskej únie, alebo by malo Európsku úniu opustiť?"

4. Aké boli výsledky hlasovania v roku 2016?

Prívrženci zotrvania v EÚ prevládali v Škótsku (62 percent) a v Severnom Írsku (55,8 percenta). Na britskom území Gibraltár bolo za zotrvanie v EÚ až 95,9 percenta obyvateľov. Naopak, zástancov odchodu z Únie bolo viac v Anglicku (53,4 percenta) a vo Walese (52,5 percenta). V Londýne hlasovalo za zotrvanie v EÚ 59,9 percenta voličov, v Škótskom Edinburghu až 74,4 percenta.

5. Bolo to prvé referendum v histórii?

Nie, prvý raz britskí voliči hlasovali o zotrvaní v EHS už 5. júna 1975, pričom za zotrvanie bolo 67,2 percenta voličov. Otázka vtedy znela: "Myslíte si, že Spojené kráľovstvo by malo zostať v Európskom spoločenstve (Spoločný trh)?"

6. Kedy Británia opustí EÚ?

Definitívny termín je 29. marec 2019. Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy majú pri odchode z EÚ obe strany dva roky na to, aby odsúhlasili podmienky oddelenia. Britská premiérka Theresa Mayová tento proces odštartovala 29. marca 2017, keď o odchod na základe výsledkov referenda požiadala listom, ktorý prevzal z rúk britského veľvyslanca predseda Európskej rady Donald Tusk.

7. Je brexit definitívny?

Británia je pripravená opustiť EÚ už 29. marca 2019, čo je zakotvené aj v zákone – a to bez ohľadu na to, či sa tak stane po vzájomnej dohode, alebo nie.


8. Môže sa brexit zrušiť?

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ECJ) môže Británia jednostranne prerušiť odchod z EÚ, ktorý sa riadi článkom 50 Lisabonskej zmluvy, a to bez toho, aby bol potrebný súhlas všetkých štátov Únie.

9. Môže sa brexit spomaliť či oneskoriť?

EÚ by mohla spomaliť proces brexitu len na niekoľko mesiacov, ak by existovala reálna šanca, že Británia zostane v EÚ, pravdepodobne po opakovanom referende o tejto otázke. Na druhej strane predseda Európskej rady Donald Tusk prostredníctvom svojho hovorcu tlmočil stanovisko, že žiadosť Spojeného kráľovstva opustiť EÚ po 29. marci by si vyžadovala súhlas všetkých členských štátov EÚ.

10. Čo znamená prechodné obdobie?

Ide o obdobie od 29. marca 2019 do 31. decembra 2020 (prípadne neskôr), kým začnú platiť nové pravidlá vzťahov medzi Británou a EÚ. Prechodné obdobie však nemusí nastať, pokiaľ sa obom stranám nepodarí uzavrieť dohodu o brexite.



11. Čo znamená tvrdý a mäkký brexit?

Termíny sa zaviedli počas rokovaní Británie o odchode z EÚ, pričom tvrdý brexit by znamenal, že by sa Británia s Úniou nedohodla na voľnom pohybe osôb alebo na jednotnom trhu. Mäkký brexit predstavuje podobnú úpravu vzťahov, aké má s EÚ napríklad Nórsko, ktoré má s Úniou dohodu o spoločnom trhu aj o voľnom pohybe osôb.

12. Čo znamená colná únia v rámci EÚ?

Umožňuje členským štátom navzájom voľne obchodovať bez zaťažujúcich colných kontrol na hraniciach a bez výberu colných poplatkov. Na rozdiel od združenia voľného obchodu štáty združené v colnej únii vyberajú rovnaké dovozné clá z krajín mimo EÚ. Británia colnú úniu odmieta, chce mať colný systém aj obchodné dohody odlišné od Únie.

13. Čo znamená írska poistka?

Dohoda medzi Britániou a EÚ obsahuje poistku pre Severné Írsko, ktorá garantuje, že medzi Severným Írskom a Írskou republikou, ktorá je v Únii, nevznikne tzv. tvrdá hranica, a to ani v prípade, že sa Británia a EÚ nedohodnú na režime po skončení prechodného obdobia. V krajnom prípade vznikne po 2020 spoločný colný priestor medzi EÚ a Britániou. Na druhej strane to v Británii vyvoláva obavu, že krajina ostane pripútaná k colnej únii na neobmedzený čas.

14. Prečo brexit trvá tak dlho?

Množstvo zmlúv, ktoré sa uzatvárali počas 43 rokov, si vyžaduje prípravu nových dokumentov, čo nie je jednoduchá úloha.

15. Pretne Británia všetky putá s EÚ po 29. marci?

Mohla by pretrhnúť všetky putá, no premiérka Theresa Mayová nie je zástankyňou takéhoto vyostrenia vzájomných vzťahov.

16. Čo by sa stalo, ak by sa nepodarilo uzavrieť dohodu s EÚ?

Británia by mohla s EÚ obchodovať podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, čo by však znamenalo hraničné kontroly, clá a dane medzi Britániou a krajinami EÚ.

17. Čo čaká občanov EÚ a Británie?

Občanom EÚ, ktorých je v Británii 3,2 milióna, podobne ako miliónu britských občanov v EÚ, by mali zostať rovnaké práva vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie ako v súčasnosti. Týka sa to všetkých občanov, ktorí prídu pred koncom prechodného obdobia. Zachovajú si právo na zdravotnú starostlivosť, dôchodky a sociálne výhody.

18. Koľko stojí brexit?

Britská vláda odhaduje finančné vyrovnanie s EÚ na 44 miliárd eur.

19. Spomalí sa migrácia?

Premiérka Mayová avizovala, že za jeden z hlavných odkazov hlasovania za brexit považuje snahu spomaliť migráciu, pritom za udržateľnú hladinu prisťahovalectva považuje najviac 100.000 ľudí ročne.

20. Mohlo by sa referendum zopakovať?

Premiéra Theresa Mayová odmieta túto možnosť s argumentom, že by išlo o spochybnenie demokratickej vôle voličov, ktorí sa jasne vyslovili za brexit. Ani labouristi nie sú za opakované referendum, celkom ho však nevylúčili. Chcú iniciovať predčasné voľby a pokiaľ by v nich zvíťazili, rokovali by s Bruselom o vlastnej verzii brexitu.