Paríž 5. septembra (TASR) - Predstavitelia francúzskej armády začali so zástupcami armády Nigeru diskutovať o stiahnutí časti svojho vojenského personálu z tejto krajiny v oblasti afrického Sahelu.

Informoval o tom na svojom webe denník Le Monde, ktorý dodal, že Paríž donedávna odmietal požiadavky na odchod svojich vojakov z Nigeru, kde ich pôsobí asi 1500, pričom sú rozmiestnení na troch základniach.

Diskusie na túto tému sa začali mesiac po vypovedaní dohôd o vojenskej spolupráci medzi Francúzskom a Nigerom vládnucou juntou. Vypovedanie jednej z týchto zmlúv nadobudlo účinnosť minulú nedeľu, informovala cez víkend TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

Začiatok diskusie o "stiahnutí určitých vojenských prvkov" potvrdili Le Monde viaceré francúzske zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Objasnili, že "je normálne o tom diskutovať, keďže protiteroristická spolupráca bola prerušená" prevratom, ktorý sa v Nigeri odohral 26. júla.

Le Monde napísal, že v tejto fáze nie je oficiálne rozhodnuté ani o počte vojakov, ani o podmienkach ich odchodu.

V súčasnosti je v Nigeri približne 1500 francúzskych vojakov, ktorí sú dislokovaní na troch základniach: v hlavnom meste Niamey, v Ouallame severne od hlavného mesta a v Ayorou pri hraniciach s Mali.

Niektoré z jednotiek by mohli byť premiestnené len v rámci regiónu, napríklad do susedného Čadu, alebo by mohli byť priamo repatriované do Francúzska, napísal Le Monde.

Francúzske vedenie doteraz rozhodne odmietalo výzvy na stiahnutie francúzskych jednotiek z Nigeru. francúzska vláda odmieta aj návrat svojho veľvyslanca Sylvaina Ittého do Paríža, ako to žiadajú aktéri prevratu. Na druhej strane Francúzsko naďalej žiada návrat k moci prezidenta Mohameda Bazouma, s ktorým prezident Emmanuel Macron zostáva v kontakte.

Nemenovaní úradníci v tíme francúzskeho ministra obrany Sébastiena Lecornua v utorok potvrdili, že nigerskí a francúzski velitelia spolu komunikujú o "umožnení presunov francúzskych vojenských zdrojov" v Nigeri.

Tento zdroj poznamenal, že francúzske jednotky v Nigeri boli fakticky paralyzované, pretože spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bola po vojenskom prevrate pozastavená. Už mesiac sú uzemnené aj drony, vrtuľníky a lietadlá.

"Diskusie sa vedú iba medzi vojakmi, nie s juntou pri moci," uviedol pritom zdroj citovaný denníkom Le Monde, podľa ktorého Paríž naďalej neuznáva vládu, ktorá vzišla z prevratu v Nigeri.

Aktérmi prevratu dosadený nigerský premiér Ali Mahaman Lamine Zeine v pondelok uviedol, že prebiehajú "kontakty" o "veľmi rýchlom" odchode parížskych jednotiek. Napriek tomu Zeine vyjadril nádej, že sa podarí udržať spoluprácu s Francúzskom, s ktorou má Niger - podľa premiérových slov - "veľa spoločného".

Po vojenských prevratoch v Mali v roku 2020 a v Burkine Faso v roku 2022 je vojenský puč v Nigeri označovaný za ďalší veľký úder pre Francúzsko a jeho vplyv v regióne.

Okrem toho, koncom augusta bol prevratom zosadený aj gabonský prezident Ali Bongo Ondimba, ktorého otec Omar bol pri moci v tejto krajine viac ako štyri desaťročia.

AFP podotkla, že Francúzsko na koniec 55 rokov trvajúcej profrancúzskej dynastie v Gabone reagovalo zdržanlivejšie ako na pád svojho spojenca Bazouma v Nigeri.