Attack on Prime Minister
News in English
Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.
Autor TASR
Moskva 18. decembra (TASR) - Šéf Kremľa Vladimir Putin "pohrozil Fínsku" a pripravuje sa na "potenciálnu rozsiahlu budúcu vojnu proti NATO," uviedol v súvislosti s Putinovým nedeľňajším interview pre ruskú štátnu televíznu Rossija 1 Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.
Podľa ISW sa Putin v rámci interview usilovať poprieť reálnosť varovania amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko v prípade svojho víťazstva vo vojne na Ukrajine napadne niektorý z členských štátov NATO.
Svoje vyjadrenia Putin doplnil obvinením, že krajiny NATO vyvolali konflikt medzi Ruskom a Fínskom a "zatiahli" Fínsko do Aliancie, cituje Sky News.
"Putin uviedol, že s Fínskom 'budú problémy' a pristúpenie Fínska do NATO podnietilo ruských predstaviteľov, aby začali formovať Leningradský vojenský okruh a sústreďovať vojenské jednotky na severozápade Ruska," uvádza ISW.
Inštitút ďalej vysvetľuje, že Rusko v súčasnosti prerozdeľuje Západný vojenský okruh, pričom znovuvytvára Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Tento krok je súčasťou dlhodobého reštrukturalizačného a expanzívneho úsilia, ktorého cieľom je "pripraviť Rusko na potenciálnu budúcu rozsiahlu konvenčnú vojnu proti NATO", upozorňuje inštitút.
Západný vojenský okruh je zodpovedný za ochranu oblastí Ruska ležiacich pri hraniciach s členskými štátmi NATO Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom, ale veľká časť jeho síl sa zapojila do bojov na Ukrajine, kde utrpela značné straty.
Obnova Leningradského a Moskovského vojenského okruhu má podľa inštitútu pravdepodobne vyvážiť operačné požiadavky spojené s vojnou na Ukrajine so zaisťovaním pozícií pozdĺž ruských hraníc s NATO.
Putinovo zdôvodnenie vytvorenia leningradského okruhu, ktorý bude zodpovedný za oblasť hraničiacu s Fínskom, Švédskom a Arktídou, naznačuje, že tento krok vníma ako vojenskú odpoveď na problémy vyvolané už zrealizovaným, alebo budúcim členstvom škandinávskych krajín v Aliancii, uzatvára ISW.
Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári podniklo inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa k Aliancii oficiálne pripojilo v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.
Ruský prezident svoju skrytú hrozbu vyslovil v rámci vyjadrení, ktorými sa vraj snažil rozptýliť obavy z možnej ruskej hrozby pre Severoatlantickú alianciu.
Podľa ISW sa Putin v rámci interview usilovať poprieť reálnosť varovania amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko v prípade svojho víťazstva vo vojne na Ukrajine napadne niektorý z členských štátov NATO.
Svoje vyjadrenia Putin doplnil obvinením, že krajiny NATO vyvolali konflikt medzi Ruskom a Fínskom a "zatiahli" Fínsko do Aliancie, cituje Sky News.
"Putin uviedol, že s Fínskom 'budú problémy' a pristúpenie Fínska do NATO podnietilo ruských predstaviteľov, aby začali formovať Leningradský vojenský okruh a sústreďovať vojenské jednotky na severozápade Ruska," uvádza ISW.
Inštitút ďalej vysvetľuje, že Rusko v súčasnosti prerozdeľuje Západný vojenský okruh, pričom znovuvytvára Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Tento krok je súčasťou dlhodobého reštrukturalizačného a expanzívneho úsilia, ktorého cieľom je "pripraviť Rusko na potenciálnu budúcu rozsiahlu konvenčnú vojnu proti NATO", upozorňuje inštitút.
Západný vojenský okruh je zodpovedný za ochranu oblastí Ruska ležiacich pri hraniciach s členskými štátmi NATO Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Fínskom, ale veľká časť jeho síl sa zapojila do bojov na Ukrajine, kde utrpela značné straty.
Obnova Leningradského a Moskovského vojenského okruhu má podľa inštitútu pravdepodobne vyvážiť operačné požiadavky spojené s vojnou na Ukrajine so zaisťovaním pozícií pozdĺž ruských hraníc s NATO.
Putinovo zdôvodnenie vytvorenia leningradského okruhu, ktorý bude zodpovedný za oblasť hraničiacu s Fínskom, Švédskom a Arktídou, naznačuje, že tento krok vníma ako vojenskú odpoveď na problémy vyvolané už zrealizovaným, alebo budúcim členstvom škandinávskych krajín v Aliancii, uzatvára ISW.
Fínsko sa spolu so Švédskom rozhodli ukončiť svoju dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality a požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie po tom, čo Rusko vlani vo februári podniklo inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa k Aliancii oficiálne pripojilo v apríli 2023. Ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO naďalej odkladajú Turecko a Maďarsko.
