Dakar 10. augusta (TASR) - Bývalé povstalecké hnutie Tuarégov na severe Mali nariadilo všetkým svojim predstaviteľom, aby opustili hlavné mesto Dakar. Podľa agentúry AFP sa tým ešte viac prehĺbila kríza medzi bývalými povstalcami a vládnucou juntou, ktorú obviňujú z popierania mierovej dohody uzavretej v roku 2015.

V Dakare doteraz pôsobili zástupcovia Koordinácie azawádskych hnutí (CMA) - koalície nezávislých a autonomistických skupín ovládaná Tuarégmi, ktorí v roku 2012 na severe Mali vyvolali povstanie podporované džihádistami, ktoré sa odvtedy rozšírilo do vnútrozemia afrického regiónu Sahel.

V roku 2015 CMA a ďalšie strany podpísali historickú mierovú dohodu s vtedajšou civilnou vládou Mali, ktorá ukončila spomínané regionálne povstanie.

Implementáciu tejto dohody považujú zahraniční partneri za nevyhnutnú - najmä v situácii, keď na území Mali naďalej vyčíňajú džihádisti - pod hlavičkou siete al-Káida či organizácie Islamský štát -, čo v krajine vedie k prehlbovaniu politickej i bezpečnostnej krízy.

Zmluva zostala v platnosti aj po nástupe junty v roku 2020, hoci povstalci sa sťažujú, že kľúčové ustanovenia o autonómii sa stále neplnia.

Súčasné napäté vzťahy medzi malijskou juntou a CMA však vyvolávajú obavy, že dohoda by mohla byť úplne vypovedaná.

Potvrdil to aj vedúci delegácie CMA v Bamaku Attaye Ag Mohamed, keď vo štvrtok v rozhovore pre AFP uviedol: "Malijské orgány jasne ukázali, že v podstate pracujú na otvorení frontu s hnutiami zo severu (Mali), ktoré podpísali mierový pakt z roku 2015."

Napätie medzi juntou a CMA sa zvýšilo v júni, keď bývalí povstalci obvinili režim z presadzovania novej ústavy, ktorá podľa nich podkopáva dohodu z roku 2015.

CMA, ktorá ovláda rozsiahle oblasti na severe krajiny, tiež obviňuje ozbrojené sily, že sa snažia obsadiť vojenské základne v severnom Mali, odkiaľ sa majú stiahnuť mierové sily OSN z misie MINUSMA. Podľa CMA by šlo o porušenie podmienok prímeria uzavretého v roku 2014.

Junta v júni naliehala na Bezpečnostnú radu OSN, aby stiahla misiu MINUSMA do konca tohto roka.

Agentúra AFP vo svojej správe konštatuje, že malijskú juntu dráždi neposlušnosť bývalých povstalcov voči centrálnej vláde. Junta totiž od prevzatia moci hlása a presadzuje svoje nacionalistické tézy.

Tvrdý prístup vojenského vedenia Mali a ich spojenectvo s Ruskom podnietili Francúzsko, aby v roku 2022 stiahlo svoje jednotky z Mali a ukončilo tak svoju deväť rokov trvajúcu protidžihádistickú misiu.

Azawád bol medzinárodne neuznaný štát vyhlásený 6. apríla 2012, ktorého územie zodpovedalo územiu severného Mali. Vyhlásilo ho Národné hnutie za oslobodenie Azawádu (MNLA), tvorené najmä Tuarégmi. Tento štát na severe susedil s Alžírskom, na východe s Nigerom, na juhu s Burkinou Faso a Mali a na západe s Mauritániou. Vo februári roku 2013 celý sever Mali znovu ovládla malijská vláda, čím Azawád zanikol.