< späť

Mironenko: Parlamentné voľby na Ukrajine prinesú výraznú zmenu

Na ilustračnej snímke uprostred opozičný líder Michail Saakašvili, bývalá gruzínska hlava štátu, ktorý teraz pôsobí na Ukrajine. Foto: TASR/AP

Ruský analytik v rozhovore uviedol, že konfigurácia politického poľa a volebnej geografie Ukrajiny sa výrazne zmení.

Moskva/Bratislava 14. januára (TASR) - Parlamentné voľby na Ukrajine v roku 2019 prinesú výraznú zmenu, domnieva sa Viktor Mironenko, vedúci Centra ukrajinských štúdií Inštitútu Európy Ruskej akadémie vied, šéfredaktor časopisu Sovremennaja Jevropa (Súčasná Európa).

Ruský analytik v rozhovore pre TASR uviedol, že konfigurácia politického poľa a volebnej geografie Ukrajiny sa výrazne zmení. "S istotou sa dá povedať, že pozície strán, ktoré vytvorili súčasný parlament – a to všetky bez výnimky -, sa oslabia. Možno očakávať príchod nových alebo relatívne nových "politických hráčov" prvej ligy. V podstate sa na voľbách musí ukázať politický subjekt Štvrtej ukrajinskej republiky, ktorá sa teraz formuje. Netrúfam si povedať, o koho pôjde. Môžem len predpokladať, že ho bude určovať buď ukrajinská 'stredná trieda', alebo vnútorne nesúrodá pravicovo-konzervatívna koalícia národného a vlasteneckého razenia," domnieva sa analytik.

Pokiaľ ide o perspektívu Ukrajiny v EÚ a NATO, nevidí to pozitívne. "Na základe celého radu príčin - tak na Ukrajine, ako aj v EÚ a NATO - je oficiálne členstvo v týchto blokoch v nadchádzajúcich rokoch len ťažko možné a sotva potrebné. V prvom rade je potrebné objasniť, čo je to EÚ: je to pokus vytvoriť veľmoc - konkurenta USA a Číny -, alebo projekt globalizácie po európsky, čiže s 'ľudskou tvárou', s človekom v centre globálneho politického projektu? Po druhé, z takéhoto projektu nemožno vylúčiť Rusko. Znamená to, že zaradenie Ukrajiny do projektu 'novej Európy' by nemalo byť vnímané v Rusku ako vytlačenie či dokonca ako hrozba. Vzhľadom na tieto okolnosti je žiaducejšie a efektívnejšie urobiť z Ukrajiny nezávislý objekt komplexnej hospodárskej a obrannej spolupráce," myslí si Mironenko.

K samotnému konfliktu na východe Ukrajiny uviedol, že dnes je to už typický "zmrazený konflikt", avšak taký, ktorý nemôže byť "zmrazený" po dlhú dobu. Môže ale podľa neho viesť k najväčšej humanitárnej katastrofe v Európe od druhej svetovej vojny a je schopný kedykoľvek prerásť do ozbrojeného konfliktu v plnej miere s nepredvídateľnými dôsledkami.

K minským dohodám, ktoré mali ukončiť boje medzi vládnymi silami a proruskými separatistami, Mironenko uviedol, že sú účinné z hľadiska predvídania eskalácie násilia v konfliktnej zóne. Podľa jeho slov síce zohrali dôležitú pozitívnu úlohu, ale "vzhľadom na niektoré z ich vlastností a postoje strán zapojených do konfliktu nemôžu samé osebe viesť k vyriešeniu rozporov, ktoré tento konflikt spôsobil".

Na otázku, či má Ukrajina v súčasnosti rovnakú podporu Západu ako na začiatku konfliktu, šéfredaktor Súčasnej Európy uviedol: "Môžete sledovať istú únavu z 'ukrajinských udalostí'. Dôkazom toho je najmä zoznam priorít zahraničnej politiky na rok 2018, ktoré oznámila šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová. Tento bod v nich chýba. Politická podpora Ukrajiny sa neznížila, ale z hľadiska sociálno-ekonomického aspektu a proeurópskej orientácie by podľa môjho názoru mala byť vyššia. Aj keď nie nový 'Marshallov plán', tak v každom prípade je potrebné si uvedomiť, že v rámci politiky Východného partnerstva nemôže byť Ukrajina čo do veľkosti a významu postavená na úroveň s ostatnými novými nezávislými štátmi východnej a strednej Európy. Budúcnosť EÚ a Európy ako celku podľa môjho názoru bude do veľkej miery závisieť od toho, ako sa vyrieši 'ukrajinská otázka'," predpokladá Mironenko.

Poznamenal, že cieľom politiky, ktorú vo vzťahu k Ukrajine uskutočňuje ruská vládna administratíva, je "udržať Ukrajinu vo sfére svojho výlučného politického vplyvu (koncepcia obmedzenej suverenity). Táto politika sa "nezmenila počas celého obdobia od rozpadu Sovietskeho zväzu".

Plán Kanady a USA dodávať Ukrajine zbrane označil Mironenko za legitímny krok: "Ukrajina rovnako ako akýkoľvek iný uznaný suverénny právny štát má legitímne právo brániť sa pred vonkajšou agresiou a opodstatnene počíta s pomocou a podporou - i vojenskou - zo strany svetového spoločenstva."

V médiách sa objavili rôzne špekulácie, ako by mohol ruský prezident Vladimir Putin využiť "víťazstvo" v Sýrii pri riešení konfliktu na Ukrajine. Ruský analytik však hovorí, že šéf Kremľa nemôže toto "víťazstvo" nijako využiť. "Podpora ukrajinských separatistov a režimu Bašára Asada v Sýrii je spojená iba konceptuálne – prostredníctvom osobitostí chápania priorít domácej politiky a úlohy Ruska a jeho národných záujmov vo svete. Obe si vyžadujú podľa môjho názoru vážne preskúmanie," poznamenal.

Pokiaľ ide o predvídanie Putinových krokov na medzinárodnej scéne, Mironenko sa nazdáva, že "je to možné, ak má človek primeranú predstavu o tom, ako on a jeho okolie rozumejú politike a aké ciele si stanovujú".

K náladám v ukrajinskej spoločnosti uviedol, že po štyroch rokoch krízy a "hybridnej vojny" prevažuje v povedomí verejnosti názor o "relatívnej konsolidácii ochrany zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny pred separatistami a na druhej strane zasa rozčarovanie z neschopností súčasnej ukrajinskej politickej elity a štátnej správy vykonávať skutočne hlbokú modernizáciu ukrajinskej spoločnosti, vybudovať Štvrtú ukrajinskú republiku v súlade s časovými požiadavkami a očakávaniami väčšiny ukrajinských občanov".

Proti korupcii, ktorá patrí medzi najvážnejšie problémy Ukrajiny, nemožno podľa ruského analytika bojovať len administratívne. "Skúsenosť Ukrajiny (a to nielen Ukrajiny, napríklad aj Číny) naznačuje, že hlboko zakorenenú korupciu nemožno poraziť len prostredníctvom administratívnych opatrení - prijatím nových zákonov, reformou súdneho systému, krutosťou trestov atď. Korupcia môže byť do istej miery 'porazená' iba v skutočne slobodnej spoločnosti, úsilím slobodných a nezávislých občanov, ktorí si bránia svoje práva a výsledky svojej práce za pomoci štátu, ktorý sa teší ich dôvere a rešpektu," vysvetlil Mironenko.

Aby Ukrajina porazila korupciu a aby vôbec prežila, musí sa podľa jeho slov stať "najslobodnejšou krajinou v Európe". "Je potrebné spoliehať sa na 'strednú triedu', ktorá vznikla na Ukrajine, ktorá síce toho veľa zatiaľ nedosiahla, ale na rozdiel od susedného Ruska už dokázala, že si začína uvedomovať samu seba ako silu a učí sa brániť," povedal šéfredaktor Súčasnej Európy.

K osobe bývalého gruzínskeho prezidenta a exgubernátora ukrajinskej Odeskej oblasti Michaila Saakašviliho, ktorý spustil na Ukrajine vlnu protivládnych protestov, uviedol, že "verí v úprimnosť jeho zámerov". Poznamenal, že Saakašvili vytvoril predstavy o tom, ako by mala vyzerať moderná spoločnosť a štát.

"Ale nie som si istý, či pozná cestu k tomuto cieľu. Tými prostriedkami, ktorými sa Saakašvili snaží realizovať niektoré zo svojich idealizovaných predstáv (s pomocou najmä úzkeho kruhu priateľov-reformátorov a vonkajšej pomoci), a to bez zapojenia obrovského počtu ľudí do tejto tvrdej práce, sa mu to v Gruzínsku nepodarilo. Pravdepodobnosť jeho úspechu na Ukrajine - bez dôkladnej analýzy príčin porážky v Gruzínsku – je ešte menšia," mieni Mironenko.

A aké vidí najväčšie pozitíva a negatíva na Ukrajine za rok 2017? "Na Ukrajine v roku 2017 bolo pozitívne to, že sa podarilo zastaviť pokles produkcie a dosiahnuť mierny rast HDP o dve percentá a čiastočne kompenzovať straty spôsobené skutočným narušením obchodných a hospodárskych vzťahov s Ruskom, ako aj skutočnosť, že sme dokázali udržať solidaritu v Európe a vo svete. Negatívom je snaha časti ukrajinského vedenia ospravedlňovať nerozhodnosť a nedôslednosť pri uskutočňovaní potrebných reforiem vojnou a vonkajšou agresiou," dodal Viktor Mironenko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.