Attack on Prime Minister
News in English
V Berne ju výkrikmi a kyticami kvetov privítali nadšené davy ľudí.
Autor TASR
Bern 15. júna (TASR) - Mjanmarská opozičná líderka Aun Schan Su Ťij, zotavujúca sa z krátkej choroby, dnes navštívila zasadnutie švajčiarskeho parlamentu, len niekoľko hodín pred odletom do nórskej metropoly Oslo, kde si konečne prevezme Nobelovu cenu mieru udelenú ešte v roku 1991.
Su Ťij (66), ktorú zvolili do mjanmarského parlamentu v apríli po dvoch desaťročiach v domácom väzení, pozorne počúvala parlamentnú debatu v hlavnom meste Bern a poslanci jej venovali potlesk postojačky. Stretla sa aj s vládnymi predstaviteľmi.
V Berne ju výkrikmi a kyticami kvetov privítali nadšené davy ľudí. Bojovníčka za demokraciu prešla cez ulicu a pozdravila sa so svojimi zástancami z organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI), ktorí mávali transparentmi s heslami "Vďaka za vaše odhodlanie" a "Bojujte ďalej za ľudské práva".
"Boli sme s vami a budeme aj ďalej," povedala líderke jedna prívrženkyňa a Su Ťij jej odpovedala: "Veľmi vám ďakujem."
Opozičná politička podniká v týchto dňoch prvú cestu po Európe po takmer štvrťstoročí. Vo štvrtok večer jej prišlo nevoľno, zvracala počas tlačovej konferencie v Berne a aj predtým vo vlaku zo Ženevy do Bernu.
"Strávila som na jednom mieste dlhý čas, preto bola pre mňa cesta lietadlom na Západ mimoriadne vyčerpávajúca, a trochu som dezorientovaná, lebo som sa nevedela prispôsobiť novému časovému pásmu tak rýchlo, ako možno pred 24 rokmi," povedala Su Ťij vo štvrtok.
"Veľmi ma to mrzí," povedala novinárom a rýchlo odišla z miestnosti. Do koktailovej párty na jej počesť sa síce zotavila, ale oficiálnu švajčiarsku slávnostnú večeru zrušili.
Vo štvrtok navštívila sídlo OSN v Ženeve a zasadnutie Medzinárodnej organizácie práce (ILO). V príhovore vyzvala zahraničné vlády, aby nepovolili svojim spoločnostiam zakladať spoločné firmy s mjanmarskou štátnou ropnou a plynárenskou spoločnosťou, kým sa nezlepšia podnikateľské praktiky.
Pred dvoma desaťročiami Su Ťij nevyužila možnosti odísť z Mjanmarska zo strachu, že generáli vládnucej vojenskej junty jej zabránia vrátiť sa. Z domáceho väzenia ju prepustili v novembri 2010.
Na otázku, či dúfa, že bude kráčať v šľapajach svojho zosnulého otca a hrdinu v boji za nezávislosť Barmy od Británie Aun Schana, vo štvrtok odpovedala:
"Ja nemôžem povedať, či sa stanem líderkou svojej krajiny. Rozhodnú o tom ľudia. Oni rozhodli, že môj otec má byť lídrom. Ak človek verí v demokraciu, nerozhoduje o tom, kto sa stane lídrom, ale nechá to na ľudí."
V Oxforde vyštudovaná Su Ťij má ešte dnes odletieť z Zürichu do Osla, kde jej v sobotu s oneskorením odovzdajú Nobelovu cenu mieru a pri tej príležitosti prednesie prejav. Cenu jej udelili pred 21 rokmi, v čase, keď ju zadržiavala vojenská junta. Prodemokratická strana Su Ťij totiž v roku 1990 zvíťazila v mjanmarských voľbách a pre generálov predstavovala ohrozenie ich moci.
K jej ďalším zastávkam počas 17-dňovej cesty po Európe patrí Británia, Francúzsko a Írsko.
Su Ťij (66), ktorú zvolili do mjanmarského parlamentu v apríli po dvoch desaťročiach v domácom väzení, pozorne počúvala parlamentnú debatu v hlavnom meste Bern a poslanci jej venovali potlesk postojačky. Stretla sa aj s vládnymi predstaviteľmi.
V Berne ju výkrikmi a kyticami kvetov privítali nadšené davy ľudí. Bojovníčka za demokraciu prešla cez ulicu a pozdravila sa so svojimi zástancami z organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI), ktorí mávali transparentmi s heslami "Vďaka za vaše odhodlanie" a "Bojujte ďalej za ľudské práva".
"Boli sme s vami a budeme aj ďalej," povedala líderke jedna prívrženkyňa a Su Ťij jej odpovedala: "Veľmi vám ďakujem."
Opozičná politička podniká v týchto dňoch prvú cestu po Európe po takmer štvrťstoročí. Vo štvrtok večer jej prišlo nevoľno, zvracala počas tlačovej konferencie v Berne a aj predtým vo vlaku zo Ženevy do Bernu.
"Strávila som na jednom mieste dlhý čas, preto bola pre mňa cesta lietadlom na Západ mimoriadne vyčerpávajúca, a trochu som dezorientovaná, lebo som sa nevedela prispôsobiť novému časovému pásmu tak rýchlo, ako možno pred 24 rokmi," povedala Su Ťij vo štvrtok.
"Veľmi ma to mrzí," povedala novinárom a rýchlo odišla z miestnosti. Do koktailovej párty na jej počesť sa síce zotavila, ale oficiálnu švajčiarsku slávnostnú večeru zrušili.
Vo štvrtok navštívila sídlo OSN v Ženeve a zasadnutie Medzinárodnej organizácie práce (ILO). V príhovore vyzvala zahraničné vlády, aby nepovolili svojim spoločnostiam zakladať spoločné firmy s mjanmarskou štátnou ropnou a plynárenskou spoločnosťou, kým sa nezlepšia podnikateľské praktiky.
Pred dvoma desaťročiami Su Ťij nevyužila možnosti odísť z Mjanmarska zo strachu, že generáli vládnucej vojenskej junty jej zabránia vrátiť sa. Z domáceho väzenia ju prepustili v novembri 2010.
Na otázku, či dúfa, že bude kráčať v šľapajach svojho zosnulého otca a hrdinu v boji za nezávislosť Barmy od Británie Aun Schana, vo štvrtok odpovedala:
"Ja nemôžem povedať, či sa stanem líderkou svojej krajiny. Rozhodnú o tom ľudia. Oni rozhodli, že môj otec má byť lídrom. Ak človek verí v demokraciu, nerozhoduje o tom, kto sa stane lídrom, ale nechá to na ľudí."
V Oxforde vyštudovaná Su Ťij má ešte dnes odletieť z Zürichu do Osla, kde jej v sobotu s oneskorením odovzdajú Nobelovu cenu mieru a pri tej príležitosti prednesie prejav. Cenu jej udelili pred 21 rokmi, v čase, keď ju zadržiavala vojenská junta. Prodemokratická strana Su Ťij totiž v roku 1990 zvíťazila v mjanmarských voľbách a pre generálov predstavovala ohrozenie ich moci.
K jej ďalším zastávkam počas 17-dňovej cesty po Európe patrí Británia, Francúzsko a Írsko.
