< sekcia Zahraničie

Novinárka Holcová k vražde Jána Kuciaka: Treba dokončiť začaté kauzy

Na archívnej snímke sviečky, ktoré zapálili účastníci tichého spomienkového pochodu ulicami Bratislavy na pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pred Úradom vlády SR. Foto: TASR/Dano Veselský

Po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky sa novinárka najviac bojí toho, že z vraždenia novinárov sa stane norma a spoločnosť prestane byť tak citlivá ako je teraz.

Praha 26. marca (TASR) - Česká investigatívna novinárka Pavla Holcová poskytla mesiac po vražde svojho slovenského kolegu Jána Kuciaka a jeho priateľky rozhovor pre reláciu Newsroom verejnoprávneho spravodajského kanálu ČT24. Odvysielaný bol v nedeľu večer a súhlasila s ním pod podmienkou, že jej nebude vidieť do tváre, keďže kvôli svojej bezpečnosti musela zmeniť vizáž a zostáva pod policajnou ochranou.

"Okrem toho, že ma požiadali, aby som zmenila výzor a nebola na prvý pohľad poznateľná, sme pristúpili aj k ďalším, napríklad technickým opatreniam, ktoré majú lepšie zabezpečiť to, ako sa pohybujem - a všeobecne moju bezpečnosť," opísala Holcová bezpečnostné opatrenia.

Po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky sa najviac bojí toho, že z vraždenia novinárov sa stane "norma" a spoločnosť prestane byť tak citlivá ako je teraz, resp. po vlaňajšej násilnej smrti maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej: "Že otupí, že prestane vnímať, že to nie je zlé takáto vražda, že bol niekto zavraždený, osobitne preto, že bol zavraždený novinár kvôli svojej práci."

Na otázku, ako sa zmenilo jej vnímanie strachu, Holcová odpovedala, že musela prehodnotiť posudzovanie toho, čo ešte je bezpečné a čo už nie. "Prestala som sa spoliehať na to, že to dokážem dobre vyhodnotiť, odhadnúť, pretože my sme sa v rámci tej kauzy podľa môjho pôvodného úsudku ešte ani zďaleka nedostali do fázy, v ktorej by sme oslovovali ľudí, ktorá je medzi novinármi považovaná za tú najnebezpečnejšiu. To, čo sme robili my, je, že sme zbierali verejne prístupné údaje, analyzovali a porovnávali a z toho sme sa snažili zložiť nejakú mozaiku toho, čo sa deje, nakoľko je silné nejaké napojenie nejakej talianskej mafie na najsilnejšiu slovenskú politickú stranu," vysvetlila. Následne, keď sa chystali prikročiť k oslovovaniu respondentov, o ktorých písali, chceli zvýšiť bezpečnostné opatrenia, ale to sa už nestalo.

To čo u nej nastalo po smrti Jána Kuciaka, Holcová opísala ako "nejaké zmierenie s tou situáciou, že toto už nemôžem zmeniť a je treba ísť ďalej, napríklad dokončiť to, čo sme s Jánom začali". "Pre mňa je to stále relatívne živý človek, hoci to už tak nie je. Ale to, ako sme spolu pracovali alebo si vymieňali správy, to, čo sme našli, to nadšenie alebo tú frustráciu - tak zrazu sa o to nemám s kým podeliť. To, čo je pre mňa teraz najťažšie, je, že mu nemôžem zavolať," povedala Holcová.

Momentálne je členkou dvoch tímov, pokračujúcich v práci na kauzách, ktoré otvorili s Jánom Kuciakom. Jeden sa sústreďuje viac na Slovensko s tým, že je v ňom niekoľko zahraničných novinárov, snažiacich sa riešiť kauzy aj v zahraničí. "Ten druhý je od našej materskej organizácie Organized Crime and Corruption Project, keď sa pozeráme zvonka na to, čo sa dialo na Slovensku, aký je kontext v Európe, vo zvyšku sveta - najmä v Taliansku," doplnila Holcová.

Aby pamiatka na Jána Kuciaka nezostala len pamiatkou, treba podľa Holcovej dokončiť začaté kauzy. "Na začiatku, keď sme my začali pracovať na tejto kauze, nám všetci hovorili, že na Slovensku mafia nie je a nie je ani v Česku. Boli sme presvedčení, že ten prípad je oveľa väčší a je treba sa v tom viac vŕtať a objasniť tie okolnosti a myslím si, že vôbec je potreba jednak pristupovať oveľa otvorenejšie i k mladým novinárom, ktorí môžu mať na prvý pohľad bláznivé nápady a viac ich vťahovať do novinárskej spoločnosti, na druhej strane si myslím, že kauzy treba začať vnímať v medzinárodnom kontexte, pretože organizovaný zločin nerešpektuje hranice".

Za riziko považuje Holcová silnejúce verbálne útoky politikov na novinárov na Slovensku a v Česku. Politici - tí čo sa nevyjadrujú dôstojne k novinárom a ich práci - tým podľa nej podprahovo oznamujú, že novinári a ich život akoby mali menšiu cenu. "Nemyslím si, že by tie verbálne útoky mali riešiť samotní novinári a dúfam, že sa nájde čoraz viac ľudí v normálnej občianskej spoločnosti, ktorí by sa za tých novinárov postavili sami, dali by najavo, že nechcú politikov, ktorí urážajú novinárov a ktorí by povedali aj tým ostatným, že úlohou novinára nie je uštvať politika, ale podať ľuďom dostatok informácií, aby sa na ich základe mohli rozhodnúť a rozhodnúť správne."

Podľa Holcovej je "skvelé", že novinárom po tejto tragédii došlo, že všetky kauzy budú mať väčší dopad, ak na nich budú spolupracovať, ak nebudú trvať na exkluzivite a že sa nebudú deliť o informácie. "Zároveň si myslím, že sa ukázalo, ako veľmi dôležité je tie informácie zdieľať, aby ich nemal len jeden človek. Práve aj preto, že sa tým čiastočne eliminuje riziko, že v momente, keď pôjdete robiť rozhovor s niekým, kto je dajme tomu z organizovaného zločinu a on bude mať pocit, že ten príbeh bude môcť zastaviť tým, že vás zavraždí, pretože nikto iný tie informácie nemá. Budete pre neho oveľa ľahší terč, ako keď mu poviete - má to 20 mojich kolegov a môj šéfredaktor, nemôžete s tým príbehom už vôbec nič urobiť," konštatovala Holcová.

Sila novinárskej obce je podľa Holcovej v jej slovách, že "príbeh nezabiješ a keď jedného (novinára) odstrániš, postaví sa zaňho päť ďalších". "To je najdôležitejšia správa, ktorú treba dostať do sveta. Je len málo horších vecí, ako nahnevaný novinársky tím," uzatvorila Holcová.

Moderátor relácie na jej úvod pripomenul, že v práci Jána Kuciaka pokračuje medzinárodný investigatívny tím novinárov nazvaný All for Jan. Mal pôvodne šesť členov, teraz ich je v špeciálnom a stráženom newsroome už 35 vrátane 20 zahraničných. Doteraz vydal vyše 30 článkov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.