Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Prvým bol Jan Palach 16. januára 1969, nasledoval ho Jan Zajíc 25. februára.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Jihlava/Bratislava 3. apríla (TASR) – Na Veľký piatok 4. apríla 1969 sa Evžen Plocek z Jihlavy polial horľavinou a pri strelnici v lunaparku sa podpálil na protest proti sovietskej okupácii. Bol v poradí tretím Čechom, ktorý sa odhodlal k tomuto extrémnemu kroku.
Prvým bol Jan Palach 16. januára 1969, nasledoval ho Jan Zajíc 25. februára. Na rozdiel od nich bol Evžen Plocek nielen starší – mal už 39 rokov –, ale bol tiež členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Na následky svojich zranení zomrel v jihlavskej nemocnici 9. apríla.
Vo štvrtok 4. apríla uplynie od tohto skutku 55 rokov.
Evžen Plocek sa narodil 29. októbra 1929 v Jihlave. Vyrastal v robotníckej, katolícky založenej rodine. Vyučil sa za nástrojára a nastúpil v podniku Motorpal v jeho rodnom meste. S výnimkou vojenskej služby v rokoch 1950 až 1952 tu pracoval až do svojej tragickej smrti.
Angažoval sa v Revolučnom odborovom hnutí (ROH), v roku 1955 vstúpil do KSČ a stal sa členom celozávodného výboru strany. V rokoch 1958 až 1960 vyštudoval diaľkovo zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. S manželkou Zdenou mali syna Jiřího.
"Aj keď bol komunista, ktorých som nemal nikdy rád, dalo sa s ním veľmi rozumne hovoriť, bol mi sympatický. Vedel som, že bol predsedom strany, ale mal také rozumné názory, že sa s ním dalo hovoriť o všetkom. Nebránil sa ani kritike," povedal o ňom jeho mladší kolega Roman Fürst.
Plocek bol prívržencom progresívneho krídla v komunistickej strane, ktoré reprezentoval jej prvý tajomník Alexander Dubček. Rovnako patril k stúpencom demokratizačného procesu nazvaného Pražská jar. Zmeny však potlačila invázia sovietskych a ďalších spojeneckých vojsk 21. augusta 1968.
Hneď na druhý deň 22. augusta sa v pražských Vysočanoch konal XIV. mimoriadny zjazd KSČ. Tu bol zvolený nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol v tom čase internovaný v Moskve. Evžen Plocek sa zo zjazdu podľa svedkov vrátil roztrpčený.
Na postupujúcu normalizáciu a rastúcu apatiu v spoločnosti upozornil krajným spôsobom študent Jan Palach, ktorý sa 16. januára 1969 polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch 19. januára zomrel na zápal pľúc. Ďalším bol študent Jan Zajíc, ktorý nasledoval Palachov príklad 25. februára toho istého roku.
Evžen Plocek vystúpil s kriticky ladeným príspevkom 5. marca 1969 na Plenárnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ. "Sila komunistických myšlienok nepotrebuje obušok," povedal vtedy.
Mimoriadne sa ho dotkli udalosti spojené s občianskymi prejavmi odporu proti okupácii, do ktorých vyústila oslava hokejového víťazstva československého mužstva nad Sovietskym zväzom na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji vo Švédsku.
Podľa niekdajšieho príslušníka Štátnej bezpečnosti Josefa Frolíka, ktorý v roku 1969 emigroval do USA, protest zneužili bezpečnostné orgány na protisovietsku provokáciu, ktorá mala byť zámienkou pre ďalšie represívne opatrenia v Československu. Počas osláv hokejového triumfu bol 28. marca zničený výklad sovietskej leteckej spoločnosti Aeroflot, sovietskym objektom vytĺkli okná aj v Ústí nad Labem a v ďalších českých mestách.
Sovietske vedenie stupňovalo tlak, aby odišiel Dubček a ďalší protagonisti Pražskej jari. Pod tlakom okolností sa Evžen Plocek odhodlal ku krajnému riešeniu. Na Veľký piatok 4. apríla popíjal niekoľko hodín osamote v jihlavskej vinárni. Potom sa polial horľavinou a zamieril k strelnici v lunaparku. Na pulte strelnice nechal papieriky s odkazmi: "Pravda je revolučná – napísal Antonio Gramsci" a "Som pre ľudskú tvár – neznášam necit – Evžen."
Odstúpil od strelnice a zapálil sa. Podľa svedkov vzplanul obrovským plameňom a kričal: "Dvadsať rokov som bol komunistom… Za Palacha!"
Ešte pri nástupe do nemocnice Plocek komunikoval a konzistentne odpovedal na otázky vyšetrovateľa. Žiadal ho, aby nebolo uvedené, že svoj skutok spáchal v opitosti, keďže mal podľa záznamov takmer 3 percentá alkoholu v krvi.
Evžen Plocek zomrel 9. apríla v jihlavskej nemocnici. O tri dni neskôr podnik zorganizoval verejnú rozlúčku so svojím zamestnancom. Pohreb nakrútil kolega Roman Fürst, kvôli čomu mu Štátna bezpečnosť urobila domovú prehliadku. Dokument zverejnil až po Novembri ´89.
Alexander Dubček odhalil v Jihlave 4. apríla 1990 pamätnú tabuľu pripomínajúcu Plockovu pamiatku. V roku 2017 sa Evžen Plocek stal čestným občanom Jihlavy.
Prvým bol Jan Palach 16. januára 1969, nasledoval ho Jan Zajíc 25. februára. Na rozdiel od nich bol Evžen Plocek nielen starší – mal už 39 rokov –, ale bol tiež členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Na následky svojich zranení zomrel v jihlavskej nemocnici 9. apríla.
Vo štvrtok 4. apríla uplynie od tohto skutku 55 rokov.
Evžen Plocek sa narodil 29. októbra 1929 v Jihlave. Vyrastal v robotníckej, katolícky založenej rodine. Vyučil sa za nástrojára a nastúpil v podniku Motorpal v jeho rodnom meste. S výnimkou vojenskej služby v rokoch 1950 až 1952 tu pracoval až do svojej tragickej smrti.
Angažoval sa v Revolučnom odborovom hnutí (ROH), v roku 1955 vstúpil do KSČ a stal sa členom celozávodného výboru strany. V rokoch 1958 až 1960 vyštudoval diaľkovo zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. S manželkou Zdenou mali syna Jiřího.
"Aj keď bol komunista, ktorých som nemal nikdy rád, dalo sa s ním veľmi rozumne hovoriť, bol mi sympatický. Vedel som, že bol predsedom strany, ale mal také rozumné názory, že sa s ním dalo hovoriť o všetkom. Nebránil sa ani kritike," povedal o ňom jeho mladší kolega Roman Fürst.
Plocek bol prívržencom progresívneho krídla v komunistickej strane, ktoré reprezentoval jej prvý tajomník Alexander Dubček. Rovnako patril k stúpencom demokratizačného procesu nazvaného Pražská jar. Zmeny však potlačila invázia sovietskych a ďalších spojeneckých vojsk 21. augusta 1968.
Hneď na druhý deň 22. augusta sa v pražských Vysočanoch konal XIV. mimoriadny zjazd KSČ. Tu bol zvolený nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol v tom čase internovaný v Moskve. Evžen Plocek sa zo zjazdu podľa svedkov vrátil roztrpčený.
Na postupujúcu normalizáciu a rastúcu apatiu v spoločnosti upozornil krajným spôsobom študent Jan Palach, ktorý sa 16. januára 1969 polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch 19. januára zomrel na zápal pľúc. Ďalším bol študent Jan Zajíc, ktorý nasledoval Palachov príklad 25. februára toho istého roku.
Evžen Plocek vystúpil s kriticky ladeným príspevkom 5. marca 1969 na Plenárnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ. "Sila komunistických myšlienok nepotrebuje obušok," povedal vtedy.
Mimoriadne sa ho dotkli udalosti spojené s občianskymi prejavmi odporu proti okupácii, do ktorých vyústila oslava hokejového víťazstva československého mužstva nad Sovietskym zväzom na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji vo Švédsku.
Podľa niekdajšieho príslušníka Štátnej bezpečnosti Josefa Frolíka, ktorý v roku 1969 emigroval do USA, protest zneužili bezpečnostné orgány na protisovietsku provokáciu, ktorá mala byť zámienkou pre ďalšie represívne opatrenia v Československu. Počas osláv hokejového triumfu bol 28. marca zničený výklad sovietskej leteckej spoločnosti Aeroflot, sovietskym objektom vytĺkli okná aj v Ústí nad Labem a v ďalších českých mestách.
Sovietske vedenie stupňovalo tlak, aby odišiel Dubček a ďalší protagonisti Pražskej jari. Pod tlakom okolností sa Evžen Plocek odhodlal ku krajnému riešeniu. Na Veľký piatok 4. apríla popíjal niekoľko hodín osamote v jihlavskej vinárni. Potom sa polial horľavinou a zamieril k strelnici v lunaparku. Na pulte strelnice nechal papieriky s odkazmi: "Pravda je revolučná – napísal Antonio Gramsci" a "Som pre ľudskú tvár – neznášam necit – Evžen."
Odstúpil od strelnice a zapálil sa. Podľa svedkov vzplanul obrovským plameňom a kričal: "Dvadsať rokov som bol komunistom… Za Palacha!"
Ešte pri nástupe do nemocnice Plocek komunikoval a konzistentne odpovedal na otázky vyšetrovateľa. Žiadal ho, aby nebolo uvedené, že svoj skutok spáchal v opitosti, keďže mal podľa záznamov takmer 3 percentá alkoholu v krvi.
Evžen Plocek zomrel 9. apríla v jihlavskej nemocnici. O tri dni neskôr podnik zorganizoval verejnú rozlúčku so svojím zamestnancom. Pohreb nakrútil kolega Roman Fürst, kvôli čomu mu Štátna bezpečnosť urobila domovú prehliadku. Dokument zverejnil až po Novembri ´89.
Alexander Dubček odhalil v Jihlave 4. apríla 1990 pamätnú tabuľu pripomínajúcu Plockovu pamiatku. V roku 2017 sa Evžen Plocek stal čestným občanom Jihlavy.
