< sekcia Zahraničie

Uplynulo 40 rokov od podpísania zmluvy SALT II

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

História odzbrojovacích dohôd medzi USA a ZSSR siaha do 60. rokov 20. storočia, keď nastal zlom v podobe karibskej krízy a svet stál v roku 1962 po prvý raz na prahu jadrovej katastrofy.

Viedeň 18. júna (TASR) – V utorok 18. júna uplynie 40 rokov, čo bola vo Viedni podpísaná zmluva SALT II (Strategic Arms Limitation Talks; Rozhovory o obmedzení strategických zbraní). Dohodu parafoval vtedajší americký prezident Jimmy Carter a v tom čase najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu (ZSSR) Leonid Iľjič Brežnev.

História odzbrojovacích dohôd medzi USA a ZSSR siaha do 60. rokov 20. storočia, keď nastal zlom v podobe karibskej krízy a svet stál v roku 1962 po prvý raz na prahu jadrovej katastrofy. Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť závodov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.

Po karibskej kríze nastal vo vzájomných vzťahoch medzi Washingtonom a Moskvou posun, ktorý už necharakterizuje horúčkovité zbrojenie a eskalácia napätia, ale skôr snaha udržať existujúce status quo. V roku 1963 došlo k podpísaniu Zmluvy o zákaze skúšok jadrových zbraní a v roku 1968 bola podpísaná Zmluva o nešírení jadrových zbraní, čo znamenalo posun v dovtedajších snahách o kontrolu šírenia jadrových zbraní prostredníctvom medzinárodných dohôd.

Séria rozhovorov medzi USA a ZSSR o obmedzení strategických zbraní (SALT), ktorá sa začala v roku 1969, vyústila v roku 1972 do podpísania zmluvy SALT I. Uzatvorená bola na obdobie piatich rokov s tým, že obidve strany sa v nej zaviazali obmedziť interkontinentálne strely (ICBM), ďalej balistické strely, ktoré sú odpaľované z ponorky (SLBM), ako aj ponorky s týmito zbraňami na palube.

Prakticky hneď po podpísaní zmluvy SALT I sa začali rokovania o Zmluve SALT II. Dohodu napokon parafovali 18. júna 1979 vo Viedni vtedajší prezident USA Jimmy Carter a v tom čase najvyšší predstaviteľ ZSSR Leonid Iľjič Brežnev. Jej podstatou bolo obmedzenie alebo zakázanie vývoja niektorých druhov balistických rakiet s jadrovými hlavicami. Napríklad limitovala počet nosičov na obidvoch stranách na 2400 (od roku 1981 len na 2250), každá strana mohla mať len 1320 rakiet vybavených samostatne manévrujúcimi hlavicami a zmluva na maximálne 28 limitovala počet striel s plochou dráhou letu v jednom strategickom bombardéri.

Ďalšie napĺňanie Zmluvy SALT II, ktorá nastolila rovnováhu v oblasti strategických zbraní, sa však skomplikovalo, keď 26. decembra 1979 začal Sovietsky zväz intervenciu v Afganistane. Americký Senát na to reagoval odmietnutím ratifikovať dohodu, ktorá tak oficiálne nenadobudla platnosť, obe strany ju však de facto dodržiavali.

Americký prezident Ronald Reagan, ktorý nastúpil do úradu 20. januára 1981, zaujal spočiatku odmietavý postoj k novým rozhovorom so Sovietskym zväzom. Pre samotné rokovania s Moskvou neskôr zaviedol nový termín START (Strategic Arms Reductions Talks - Dohoda o znížení počtu strategických zbraní), aby aj ním zdôraznil odlišnosti od pôvodných rozhovorov SALT II.

Lídrom oboch veľmocí Ronaldovi Reaganovi a Michailovi Gorbačovovi sa 8. decembera 1987 podarilo uzavrieť Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Proces uplatňovania a verifikácie zmluvy bol v časoch jej podpisu najzložitejší a najdôkladnejší v celej dovtedajšej histórii kontroly jadrových zbraní. Zmluva zakazuje obom štátom vlastniť, vyrábať a testovať rakety odpaľované zo zeme s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Oficiálne vstúpila do platnosti po tom, ako ju ratifikoval americký Senát a ako si 1. júna 1988 vymenili Gorbačov a Reagan ratifikačné listiny.

Rozpor nedávno vyvolal nový ruský raketový systém označovaný ako Novator 9M729, ktorý podľa Američanov zmluvu porušuje, a preto americký prezident Donald Trump vo februári 2019 vyhlásil, že Washington začne proces odstúpenia od tejto zmluvy, ktorý sa zavŕši do šiestich mesiacov. Následne ruský prezident Vladimir Putin pozastavil od 1. marca 2019 aj účasť Ruska na tejto kľúčovej zmluve.

Moskva popiera, že by zmluvu nedodržiavala. Naopak, tvrdí, že zmluvu porušili USA, a to nasadením zariadení protiraketovej obrany vo východnej Európe, ktoré by mohli namiesto protibalistických rakiet vystreľovať riadené strely. Toto tvrdenie zasa odmieta Washington.

Bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov kritizoval Spojené štáty za zámer odstúpiť od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Podľa Gorbačova by sa od starých zmlúv o odzbrojení "v žiadnom prípade" nemalo odstupovať, pretože podobné kroky nesvedčia "o veľkej múdrosti".

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.