Moskva 4. februára (TASR) - Pokusy o legitimizáciu uzurpácie moci vo Venezuele sú zasahovaním do vnútorných záležitostí tohto štátu. Vyhlásil to v pondelok v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na krok viacerých západných štátov, ktoré uznali vodcu venezuelskej opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta.

Peskov sa podľa agentúry AFP vyhol odpovedi na otázku, za akých podmienok by aj Rusko bolo ochotné uznať Guaidóa.

AFP uviedla, že ak sa Maduro vzdá úradu, Rusko príde o dlhoročného blízkeho spojenca v Latinskej Amerike a veľký objem peňazí, ktoré investovalo do ropných a zbrojných kontraktov.

Hovorca Kremľa zdôraznil, že o riešení súčasnej vnútropolitickej krízy môžu rozhodovať len samotní Venezuelčania.

"Vnucovanie nejakých riešení alebo pokusy legetimizovať uzurpáciu moci, z nášho pohľadu, sú aj priamym aj nepriamym zasahovaním do vnútorných záležitostí Venezuely," vyhlásil Peskov.

Dodal, že "toto nijakým spôsobom neprospieva pokojnému, efektívnemu a životaschopnému urovnaniu tej krízy, ktorú zažívajú Venezuelčania. A ktorí by túto krízu mali prekonať sami".

Francúzsko, Španielsko, Švédsko a Británia uznali Guaidóa

Francúzsko, Španielsko, Švédsko a Británia v pondelok oznámili, že uznali lídra venezuelskej opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta krajiny a vyzvali ho, aby vypísal nové prezidentské voľby. Informovala o tom agentúra AP.

Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt na Twitteri oznámil, že venezuelský prezident Nicolás Maduro nevypísal nové prezidentské voľby v osemdňovom ultimáte, ktoré mu dali európske krajiny.

Británia a ďalšie európske krajiny teraz podľa Hunta uznali Juana Guaidóa za dočasného prezidenta v súlade s venezuelskou ústavou, až kým sa nebudú môcť uskutočniť dôveryhodné voľby.

Maduro v nedeľu odmietol výzvu niektorých európskych krajín, aby vypísal nové voľby hlavy štátu po tom, ako sa predseda parlamentu Juan Guaidó 23. januára vyhlásil za dočasného najvyššieho predstaviteľa krajiny.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian Guaidóa vyzval, aby vypísal predčasné prezidentské voľby, ktoré Venezuele zabezpečia mierové ukončenie krízy.

Švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová sa pre švédsku televíznu stanicu SVT vyjadrila, že hlasovanie, ktoré Madurovi zabezpečilo moc, neboli "slobodné a spravodlivé voľby".

Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie.

Aj Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Dánsko či Litva uznali lídra venezuelskej opozície Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely

Nemecko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko a tiež pobaltské krajiny Litva a Lotyšsko sa v pondelok pridali k Francúzsku, Španielsku, Švédsku a Británii a uznali lídra venezuelskej opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta krajiny. Zároveň ho vyzvali, aby vypísal nové prezidentské voľby. Informovali o tom agentúry DPA, AFP a AP.

Niekoľko krajín EÚ, konkrétne Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, varovalo pred časom venezuelského prezidenta Nicolása Madura, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.

Viaceré európske krajiny sa tak od pondelka oficiálne postavili za Guaidóa a vyzvali ho, aby vypísal predčasné prezidentské voľby.

K Francúzsku, Španielsku, Švédsku a Británii, ktoré uznali Guaidóa medzi prvými, sa okrem iných pridalo aj Nemecko.

"Do včera nedošlo k vypísaniu prezidentských volieb, preto je Guaidó osobou, od ktorej očakávame čo najrýchlejšie spustenie volebného procesu, a pre túto úlohu je podľa Nemecka a mnohých európskych partnerov legitímnym dočasným prezidentom," povedala na návšteve Japonska nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Holandský minister zahraničných vecí Stef Blok na Twitteri informoval, že Amsterdam k takémuto kroku pristúpil po tom, ako Madurovi vypršalo ultimátum. Holandsko chce podľa jeho slov, aby sa čo najskôr vo Venezuele obnovila "sloboda a demokracia".

Podporu Guaidóvi oznámil v španielsky napísanom príspevku na Twitteru aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Guaidó má podľa jeho slov "plnú podporu" Viedne v jeho "úsilí o obnovu demokracie vo Venezuele".

Podporu Guaidóovi na sociálnej sieti Twitter vyslovili aj ministri zahraničných vecí Litvy a Lotyšska.

"Lotyšsko uznáva a podporuje pána Juana Guaidóa, predsedu (venezuelského) demokraticky voleného Národného zhromaždenia, za dočasného prezidenta Venezuely. Vyzývame na slobodné, spravodlivé a demokratické prezidentské voľby," napísal vo svojom príspevku lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkévičs.

Podporu Guaidóvi vyslovil aj jeho litovský rezortný kolega Linas Antanas Linkevičius. Uviedol tiež, že EÚ prijíma spoločný postup, pretože chce, aby sa vo Venezuele obnovila "demokracia a právny štát".

Obdobný príspevok na Twitteri zverejnil aj dánsky minister zahraničných vecí Anders Samuelsen. "Dánsko uznáva predsedu (venezuelského) demokraticky voleného Národného zhromaždenia Juana Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely až do konania nových slobodných a demokratických volieb. Tlieskame podobným vyhláseniam kľúčových partnerov v EÚ," napísal.

Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala tiež Kanada i väčšina latinskoamerických krajín.