Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Zahraničie

Chronologický prehľad najväčších tragédií v histórii vesmírnych letov

Na archívnej snímke z 12. apríla 1961 konštruktér lode Vostok Oleg Ivanovskij (vpravo) nasadzuje prilbu Jurijovi Gagarinovi pred odletom do vesmíru v kozmickej lodi Vostok Foto: TASR/AP

Priekopnícky let Jurija Alexejeviča Gagarina skončil sa šťastným pristátím, tento let sa mohol skončiť aj tragicky.

Bratislava 7. septembra (TASR) - Priekopnícky let sovietskeho kozmonauta Jurija Alexejeviča Gagarina trval 108 minút a skončil sa šťastným pristátím v blízkosti obce Smelovka v Saratovskej oblasti v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Verejnosť sa až po mnohých rokoch dozvedela, že tento let sa mohol skončiť aj tragicky. Po vstupe do atmosféry Zeme zostal prístrojový modul rakety Vostok-1 nečakane pripojený k návratovému modulu zväzkom drôtov. Modul sa mal pritom oddeliť desať sekúnd po začiatku tzv. brzdiaceho zážihu; stalo sa tak až po desiatich minútach.

Loď sa dostala do divokej rotácie a kozmonaut musel bezmocne čakať, kým sa drôty prepália a návratový modul sa dostane na správnu zostupovú dráhu.

História vesmírnych letov nie je iba históriou úspechov, ale aj históriou tragédií. TASR prináša výberový prehľad tých najväčších.

27. januára 1967: Apollo-1
V kabíne kozmickej lode Apollo 1 pri simulovanom štarte vypukol požiar, ktorý spôsobil skrat, a pri ktorom zahynuli všetci členovia posádky: Virgil Ivan "Gus" Grissom (1926), Edvard Higgins White (1930) a Roger Chaffee (1935).

24. apríla 1967: Sojuz-1
Pristávací padák modulu sa omotal okolo kabíny s Vladimirom Komarovom, ktorá následne dopadla plnou rýchlosťou na Zem. Komarov prudký pád kabíny neprežil.

30. júna 1971: Sojuz-11
Pri pristávaní sa predčasne otvoril vetrací ventil a v kabíne sa udusili kozmonauti Georgij Dobrovoľskij, Viktor Pacajev a Vladislav Volkov.

28. januára 1986: Challenger
Krátko po štarte vybuchla hlavná nádrž raketoplánu. O život prišla posádka v zložení Michael Smith, Francis Scobee, Ronald McNair, Ellison Onizuka. Christa McAuliffe, Gregory Jarvis a Judith Resnik.

1. februára 2003: Columbia
Počas preletu cez atmosféru zlyhal tepelný štít lode, ktorá sa následne rozpadla. Tragédia si vyžiadala životy astronautov: Rick Husband, Kalpana Chawla, William McCool, David Brown, Laurel Clark, Michael Anderson a Ilan Roman.

10. februára 2009: družice
Vo vesmíre sa zrazili dve telekomunikačné družice Zeme. Išlo o prvý prípad zrážky dvoch veľkorozmerných umelých družíc - americkej komunikačnej družice Iridium s ruským satelitom. Zrážka dvoch relatívne veľkých telies neovplyvnila činnosť Medzinárodnej vesmírnej stanice a ani ju nepoškodila.