Attack on Prime Minister
News in English
Počas svojho života sa desiatky rokov usiloval o rehabilitáciu dezertérov, ktorí odmietli bojovať v mene nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Autor TASR
Viedeň 20. apríla (TASR) - Vo veku 97 rokov zomrel Rakúšan Richard Wadani, ktorý počas druhej svetovej vojny dezertoval z nacistickej armády. Ďalšie desiatky rokov sa potom usiloval o rehabilitáciu dezertérov, ktorí odmietli bojovať v mene nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Ako informovala agentúra AFP, Wadani zomrel počas uplynulého víkendu.
Práve vďaka Wadaniho úsiliu sú dezertéri z ozbrojených síl Tretej ríše a všetky ostatné obete nacistického vojenského súdnictva legálne rehabilitované. Vo svojom vyhlásení to uviedol prezident skupiny Spravodlivosť pre obete nacistického vojenského súdnictva Thomas Geldmacher. Wadani bol čestným predsedom tejto organizácie.
"Jeho smrťou stratila naša krajina veľkého Rakúšana," povedal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. "Richard Wadani prejavil statočnosť, morálnu odvahu a neotrasiteľný zmysel pre spravodlivosť," dodal prezident. Zdôraznil, že Wadani svojou dezerciu z nacistickej armády prispel k oslobodeniu Rakúska od nacizmu.
Wadani sa narodil v roku 1922 v Prahe, ale po rodičoch bol Rakúšan a rodina sa v roku 1938 vrátila do Rakúska. Po obsadení oboch krajín nacistami Wadani musel narukovať, aj keď bojovať za Nemecko nechcel. Po neúspešnom pokuse o dezerciu v roku 1942 sa Wadani v roku 1944 pripojil k spojeneckým silám neďaleko mesta Aachen v Nemecku. Koniec vojny prežil ako vojak československých jednotiek v Anglicku.
Po vojne odišiel za matkou do Viedne, kde však naňho nepozerali ako na hrdinu, ktorý bojoval s nacistami, ale bol označovaný za zbabelca a zbeha. Antipatie zažíval všade, na úradoch i pri hľadaní práce, napísala agentúra AFP.
Po vojne pracoval v rôznych funkciách v inštitúciách blízkych rakúskej komunistickej strane (KPÖ) a najmä ako tréner volejbalu. V roku 1968, po potlačení tzv. Pražskej jari, z KPÖ vystúpil.
Wadani zároveň desiatky rokov viedol boj za práva dezertérov z wehrmachtu a práva všetkých ostatných obetí nacistického vojenského súdnictva.
Satisfakcie sa dočkal až 64 rokov po vojne, v roku 2009, keď rakúsky parlament prijal zákon rušiaci rozsudky nacistických súdov nad vojakmi, ktorí zbehli a odmietli bojovať za vodcu a veľkonemeckú ríšu, kam Rakúsko počas vojny patrilo.
V roku 2014 bol vo Viedni odhalený pamätník predpokladaným 1500 obyvateľom Rakúska popravených nacistami za dezerciu alebo odmietnutie bojovať na strane nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.
Podľa AFP bolo celkovo vydaných asi 30.000 rozsudkov smrti pre tých, ktorí odmietli bojovať alebo boli chytení pri dezercii. Vykonaných bolo asi 20.000 rozsudkov smrti, z toho asi 1500 nad občanmi Rakúska.
V roku 2014 v rozhovore pre agentúru AFP Wadani uviedol, že tretia ríša bola režimom, za ktorý "z morálneho hľadiska nebolo možné bojovať".
"Po vojne však bolo ľahšie ukazovať prstom na dezertérov namiesto toho, aby sa drvivej väčšine ľudí, ktorí bojovali, vysvetlilo, že boli oklamaní," dodal Wadani.
"Veľa dezertérov zomrelo zatrpknutých, že boli považovaní za 'svine', keď riskovali svoje životy, aby sa postavili nacistom," vysvetlil Wadani.
Hoci mnohí poprední stúpenci Hitlera boli rakúskeho pôvodu, Rakúsku trvalo roky, kým uznalo svoju spoluzodpovednosť za holokaust a ostatné nacistické zločiny, uviedla AFP s odvolaním sa na historikov.
Ako informovala agentúra AFP, Wadani zomrel počas uplynulého víkendu.
Práve vďaka Wadaniho úsiliu sú dezertéri z ozbrojených síl Tretej ríše a všetky ostatné obete nacistického vojenského súdnictva legálne rehabilitované. Vo svojom vyhlásení to uviedol prezident skupiny Spravodlivosť pre obete nacistického vojenského súdnictva Thomas Geldmacher. Wadani bol čestným predsedom tejto organizácie.
"Jeho smrťou stratila naša krajina veľkého Rakúšana," povedal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. "Richard Wadani prejavil statočnosť, morálnu odvahu a neotrasiteľný zmysel pre spravodlivosť," dodal prezident. Zdôraznil, že Wadani svojou dezerciu z nacistickej armády prispel k oslobodeniu Rakúska od nacizmu.
Wadani sa narodil v roku 1922 v Prahe, ale po rodičoch bol Rakúšan a rodina sa v roku 1938 vrátila do Rakúska. Po obsadení oboch krajín nacistami Wadani musel narukovať, aj keď bojovať za Nemecko nechcel. Po neúspešnom pokuse o dezerciu v roku 1942 sa Wadani v roku 1944 pripojil k spojeneckým silám neďaleko mesta Aachen v Nemecku. Koniec vojny prežil ako vojak československých jednotiek v Anglicku.
Po vojne odišiel za matkou do Viedne, kde však naňho nepozerali ako na hrdinu, ktorý bojoval s nacistami, ale bol označovaný za zbabelca a zbeha. Antipatie zažíval všade, na úradoch i pri hľadaní práce, napísala agentúra AFP.
Po vojne pracoval v rôznych funkciách v inštitúciách blízkych rakúskej komunistickej strane (KPÖ) a najmä ako tréner volejbalu. V roku 1968, po potlačení tzv. Pražskej jari, z KPÖ vystúpil.
Wadani zároveň desiatky rokov viedol boj za práva dezertérov z wehrmachtu a práva všetkých ostatných obetí nacistického vojenského súdnictva.
Satisfakcie sa dočkal až 64 rokov po vojne, v roku 2009, keď rakúsky parlament prijal zákon rušiaci rozsudky nacistických súdov nad vojakmi, ktorí zbehli a odmietli bojovať za vodcu a veľkonemeckú ríšu, kam Rakúsko počas vojny patrilo.
V roku 2014 bol vo Viedni odhalený pamätník predpokladaným 1500 obyvateľom Rakúska popravených nacistami za dezerciu alebo odmietnutie bojovať na strane nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne.
Podľa AFP bolo celkovo vydaných asi 30.000 rozsudkov smrti pre tých, ktorí odmietli bojovať alebo boli chytení pri dezercii. Vykonaných bolo asi 20.000 rozsudkov smrti, z toho asi 1500 nad občanmi Rakúska.
V roku 2014 v rozhovore pre agentúru AFP Wadani uviedol, že tretia ríša bola režimom, za ktorý "z morálneho hľadiska nebolo možné bojovať".
"Po vojne však bolo ľahšie ukazovať prstom na dezertérov namiesto toho, aby sa drvivej väčšine ľudí, ktorí bojovali, vysvetlilo, že boli oklamaní," dodal Wadani.
"Veľa dezertérov zomrelo zatrpknutých, že boli považovaní za 'svine', keď riskovali svoje životy, aby sa postavili nacistom," vysvetlil Wadani.
Hoci mnohí poprední stúpenci Hitlera boli rakúskeho pôvodu, Rakúsku trvalo roky, kým uznalo svoju spoluzodpovednosť za holokaust a ostatné nacistické zločiny, uviedla AFP s odvolaním sa na historikov.
