< sekcia SEKCIA: Zdravie

Jedenásty apríl sa stal známym ako Svetový deň Parkinsonovej choroby

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Degeneratívne ochorenie, popísané v roku 1817 Jamesom Parkinsonom v Eseji o trase (Esej o trasľavej obrne, Essay on the Shaking Palsy) postihuje približne 1,6 percenta populácie nad 65 rokov.

Londýn/Paríž 11. apríla (TASR) - Svetový deň Parkinsonovej choroby, ktorý pripadá na 11. apríla, je spomienkou na narodenie anglického lekára Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 - 21. december 1824). Od roku 1997 si 11. apríl pripomínajú najmä príbuzní takto postihnutých ľudí na celom svete ako Svetový deň Parkinsonovej choroby; dovtedy sa nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby. Na ňu na svete trpia milióny ľudí.

Degeneratívne ochorenie, popísané v roku 1817 Jamesom Parkinsonom v Eseji o trase (Esej o trasľavej obrne, Essay on the Shaking Palsy) postihuje približne 1,6 percenta populácie nad 65 rokov. Na lekársku činnosť Jamesa Parkinsona o štyri desaťročia nadviazal francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (1825-1893), ktorý ako prvý rozpoznal dôležitosť Parkinsovej práce a chorobu pomenoval po ňom ako - Parkinsonovu chorobu.

Na konferencii v Luxembursku 11. apríla 2005 účastníci vybrali za symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán. Základy k tomuto kroku položil v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld takisto trpiaci týmto ochorením.

Červený tulipán potom za symbol zvolili členovia Európskeho združenia Parkinsonovej choroby (EDPA). EDPA je nepolitické a neziskové združenie, ktoré sa podieľa na organizovaní liečby tohto ochorenia. Založili ho v júni 1992 v Mníchove, keď sa zlúčilo deväť európskych organizácií pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Primárnym príznakom Parkinsonovej choroby je tras (tremor), ďalej stuhnutosť svalstva, pomalý pohyb, nestabilita či strata rovnováhy. Medzi sekundárne príznaky patria porucha chôdze, písma i reči a depresia.

Choroba môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale príčina môže byť aj neznáma.

Parkinsonova choroba prechádza do chronického stavu, možno ju liečiť, ale nie vyliečiť. Ide o ochorenie, ktoré významne znižuje kvalitu života. Parkinsonova choroba nemá vplyv len na samotného pacienta, ale aj na jeho blízkych. Toto chronické ochorenie sa časom zhoršuje a v pokročilých štádiách vplýva aj na okolie pacienta. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky na starostlivosť môžu u ošetrujúcej osoby viesť k únave až depresii.

Táto progresívna neurodegeneratívna choroba postihla napríklad bývalého amerického boxera Muhammada Aliho (1942-2016), kanadsko-amerického herca Michaela J. Foxa, španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího (1904-1989) i pápeža Jána Pavla II. (1920-2005, za pápeža zvolený v októbri 1978).

Anglický lekár, sociálny reformátor James Parkinson ako 29 ročný získal kvalifikáciu lekára. Napriek tomu, že mal pomerne veľkú a lukratívnu prax v Londýne, staral sa aj o sociálne slabých občanov.

Okrem medicíny vynikal James Parkinson i v geológii a prírodných vedách. Považuje sa aj za zakladateľa vedeckej paleontológie.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.