Oščadnica 9. mája (TASR) – Strana Sieť predloží v krátkom čase návrh na regionálne ekonomické zóny. Podľa predsedu Siete Radoslava Procházku by mal byť nástrojom pre poskytnutie nových rozvojových príležitostí v regiónoch, ktoré majú problém s prácou, nezamestnanosťou a nedostatkom investičných a rozvojových príležitostí. Povedal to dnes na tlačovej konferencii v Oščadnici po dvojdňovom výjazde na Kysuciach.

„Je to ťažko skúšaný kraj. A pritom má všetky predpoklady na to, aby rástol a rozvíjal sa. Ľudia tu vedia a chcú robiť. Jediné, čo od štátu potrebujú a pýtajú si, je príležitosť a slušné zaobchádzanie. Budeme sa sem vracať a hovoriť s ľuďmi, ktorí tvoria hodnoty, zamestnávajú ľudí a majú veľmi presnú predstavu o tom, ako by sa vzťah medzi štátom a občanom dal posunúť do funkčnejšej, lepšej roviny,“ povedal Procházka.

Zdôraznil, že štát je pre ľudí, ktorí tvoria hodnoty, bremenom a starosťou. „Dusí, šikanuje, nepomáha, nechráni. A hľadali sme spolu riešenia, ako to otočiť. Hovorili sme o potrebe jednotného dátumu splatnosti faktúr. O potrebe platiť DPH až po uhradení faktúry. O našom pláne pre malých a stredných podnikateľov – jedna platba, jeden dátum, čiže stabilná legislatíva. Ale predovšetkým rovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach medzi štátom a občanmi. Pretože, dnes je v tom vzťahu veľa nerovnováhy. Je tu veľa srdu a až frustrácie z toho, ako sa štát správa k vlastným občanom. Ale zároveň je tu aj veľa energie a odhodlania niečo s tým urobiť,“ uviedol predseda Siete.

Doplnil, že so zamestnávateľmi a starostami obcí hovoril napríklad o cezhraničnej nákupnej turistike. „Naše potraviny sú zaťažené vyššou daňou ako v Poľsku alebo v Českej republike. Čo je faktor, ktorý nielen našim podnikateľom, ale aj občanom pridáva na nákladoch. A hovorili sme o tom, akým spôsobom to redukovať. Má to ďalekosiahle dôsledky. Napríklad na naše poľnohospodárstvo a farmárov. Pretože, ak nebudeme schopní podporiť produkciu domácich potravín, dobehne nás to o niekoľko rokov veľmi zlým spôsobom. A pritom to je časť bohatstva, ktoré máme. Samozrejme, hlavný kapitál, ktorý Slovensko má, sú jeho ľudia. Robotní, šikovní, zruční, pracovití ľudia. Ale aj to bohatstvo, ktoré máme v krajine, v pôde, v lesoch si zaslúži lepšie zaobchádzanie,“ dodal Procházka.

Upozornil aj na skutočnosť, že podnikatelia v cestovnom ruchu sú podľa neho vystavení obrovskému byrokratickému regulačnému a administratívnemu bremenu. „Stačí si to porovnať s Poliakmi, Maďarmi, Rakúšanmi alebo Čechmi, kde je tlak zo strany štátu na podnikateľov v cestovnom ruchu oveľa menší a pravidlá oveľa účelnejšie. Od našich sa chce, aby boli pápežskejší ako pápež. Pravidlá sú veľmi zložité, veľmi prísne a nedáva vôbec zmysel, aby sme tak dusili práve našich. Keď na okolí to funguje veľmi dobre aj bez toho, a poviem to úplne otvorene a možno príliš prísne, aby naši domáci malí a strední podnikatelia boli často vypaľovaní. Zo strany štátu, ktorý má pre nich byť servis. Má im prinášať úžitok. Nie byť pre nich hlavnou starosťou v živote,“ uzatvoril predseda Siete.