< sekcia Bratislavský kraj

DHZ z Lozorna asistuje aj pri natáčaní filmov

Na snímke zbrojnica Dobrovoľného hasičského zboru v Lozorne 2. novembra 2019. Foto: TASR

Dobrovoľní hasiči dávali pozor napríklad pri natáčaní filmov Dračie srdce či Takmer ružový príbeh.

Lozorno 3. novembra (TASR) – Dobrovoľní hasiči z obce Lozorno v okrese Malacky chodia už niekoľko rokov asistovať pri natáčaní slovenských filmov a rozprávok. Dohliadajú na scény, kde sa pracuje s ohňom, pomáhajú stavať kulisy a v prípade nebezpečnej situácie sú v pohotovosti. Pre TASR to povedal Rudolf Dujnič, predseda Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ), ktorého začiatok sa datuje do roku 1890.

Dobrovoľní hasiči dávali pozor napríklad pri natáčaní filmov Dračie srdce či Takmer ružový príbeh. Dujnič si spomína, že kultúrny dom bol v tom čase pre filmárov rezervovaný dva roky. "Minulý týždeň sme boli pri natáčaní reklamy a aj pri natáčaní ďalšieho nového filmu. Natáčali scénu neďaleko v rokline, kde behali s ohňami," povedal.

Lozornianský DHZ má 38 členov, z toho šesť žien. Záujem o dobrovoľných hasičov v obci podľa predsedu klesá. Istý čas bojovali aj s malým počtom detí, ktoré DHZ nelákal.

"Začali sme však spoluprácu so základnou školou a záujem sme zvýšili. Naši chlapi chodili za deťmi a trénovali s nimi. Ustáli sme to," priblížil Dujnič. Svojich najmladších členov volajú "Plameňáci" a pred 10 rokmi sa prebojovali na Majstrovstvá Slovenska v požiarnom športe.

DHZ má aj dorastenecké družstvo, ktorému tieto majstrovstvá minulý rok utiekli o 15 sekúnd, hovorí Dujnič. Nezáujem o hasičský zbor považuje za dôsledok dnešnej modernej doby, keď mladých viac baví sedieť doma za počítačom alebo telefónom. Najstaršou členkou miestneho DHZ je pani, ktorá doň vstúpila ako trinásťročná a jej členstvo trvá už 72 rokov.

Najväčšou pýchou zboru je hasičské auto Praga Erena, ktoré je doteraz plne funkčné. Dujnič poznamenal, že Erena je po malých úpravách stále schopná ísť do zásahu.

"V 80. rokoch sme s ňou boli na svetovej výstave hasičskej techniky v Brne. Nemci, ktorí tam stáli s novými Mercedesmi, nás vtedy presviedčali, aby sme ju nechali tam a oni nám dajú ich nové auto. "Erena má pre nás nevyčísliteľnú hodnotu," povedal.

Pre strojníka Antona Mikulášeka je staré hasičské auto "srdcovou záležitosťou", stará sa o ňu a záleží mu na tom, v akom stave je. Okrem "Ereny" majú stále odloženú aj ručnú striekačku, ktorú ešte museli ťahať kone. S obidvoma vozidlami občas zájdu aj na výstavy.

Dujnič podotkol, že lozornianský hasičský zbor je v najbližšom okolí považovaný za najlepšiu jednotku, čo sa týka vybavenia aj časových postupov pri dojazde na miesto činu. Spomenul aj jeden z najväčších požiarov, ktorý trval tri dni a zhorelo pri ňom asi 1000 hektárov lesa. Požiar postihol v roku 2003 aj samotnú zbrojnicu. Podľa Dujniča bolo šťastím, že nezačala horieť veľká časť priestorov.

Naposledy zasahoval zbor pred niekoľkými mesiacmi na smetisku blízko výrobnej haly. "Horel tam toxický odpad, pet fľaše, rôzne fólie a umelé veci. Neskôr sa chytili aj pneumatiky. Vtedy to tam bolo veľmi škaredé. Nedalo sa tam poriadne dýchať. Hasili sme to osem hodín nepretržite, potom nás vystriedali," opísal predseda.

DHZ Lozorno bude na budúci rok oslavovať 130 rokov od svojho založenia. Dujnič je v zbore od roku 1986, keď ho k dobrovoľným hasičom nalákali jeho kamaráti. Odvtedy chcel zo zboru niekoľkokrát odísť, ale podľa jeho slov treba ťažké obdobie "len prekusnúť".