< sekcia Ekonomika

Analýza: Bremenom zamestnávateľov je nadpriemerné odvodové zaťaženie

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Podiel odvodov, ktoré platia zamestnávatelia, je na celkových mzdových nákladoch na Slovensku takmer 24 %, podobne ako v Českej republike.

Bratislava 15. decembra (TASR) - Kým slovenské mzdy majú priestor na rast, sťažnosti zamestnávateľov na rast mzdových nákladov nie sú úplne neopodstatnené. Vo svojej najnovšej analýze na to upozorňujú analytici Tatra banky. Firmy totiž musia v rámci balíka personálnych nákladov platiť odvody, navyše sa zaviedol vzorec pri minimálnej mzde, ktorý sa má uplatniť, ak sa na jej výške nedohodnú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov.

Analytici upozorňujú na to, že náklady na prácu nie sú iba mzdy, ale aj na ne naviazané odvody. "Práve v nich sa skrýva hlavné bremeno na pleciach slovenských zamestnávateľov," uvádzajú v analýze. Podiel odvodov, ktoré platia zamestnávatelia, je na celkových mzdových nákladoch na Slovensku takmer 24 %, podobne ako v Českej republike, ale výrazne vyšší ako v Maďarsku a Poľsku (15 %) a rovnako aj, ako je priemer Európskej únie (20 %). "Z celkového balíka personálnych nákladov teda slovenské firmy odvádzajú štátu najväčší podiel," konštatujú analytici Tatra banky.

Ďalším problémom s odvodmi je podľa nich fakt, že na Slovensku, ale aj v Česku, rastú výdavky na odvody rýchlejšie ako samotné mzdové náklady. "Inak povedané, aby slovenskí zamestnávatelia zdvihli čisté mzdy zamestnancov o jedno percento, musia zdvihnúť aj celkové náklady práce o viac ako jedno percento. Priemer EÚ je pritom opačný," konštatujú analytici banky. Vyčíslili, že v Poľsku náklady na odvody nerástli v roku 2018 takmer vôbec, v Maďarsku dokonca klesali. "Ak teda Slovensko stráca konkurencieschopnosť, na vine je vo väčšej miere vysoké odvodové zaťaženie než rast miezd," tvrdia analytici Tatra banky.

V prípade minimálnej mzdy sa ekonomický konsenzus podľa analýzy posunul k tomu, že minimálna mzda, pokiaľ je na nízkych úrovniach, má výrazne nižší negatívny vplyv na zamestnanosť, ako sa predpokladalo. "Napriek tomu si myslíme, že na Slovensku je stále priestor na rast miezd a zvyšovanie minimálnej mzdy nie je úplne bez merita, nesúhlasíme s ukotvením minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov," konštatujú analytici Tatra banky. Podľa nich, ak by tento vzorec platil v roku 2018, minimálna mzda by bola 547 eur, alebo 54 % priemernej mzdy v roku 2018. "Takáto vysoká úroveň je bezprecedentná pre krajiny OECD a pár z nich má minimálnu mzdu nad 50 % priemernej mzdy. Všetky spomínané výskumy ohľadom priemernej mzdy boli vykonané pod touto úrovňou a vplyv takto vysokej minimálnej mzdy nie je známy, no negatívny vplyv na zamestnanosť už môže byť výrazný," dodali analytici s tým, že nadpriemerné odvodové zaťaženie navyše spôsobuje, že skutočná cena minimálnej mzdy je na Slovensku ešte vyššia.