< sekcia Kultúra

Svetoznámy český skladateľ Bedřich Smetana sa narodil pred 195 rokmi

Bedřich Smetana. Foto: TASR

Koncertné pódiá na celom svete dodnes uvádzajú hudbu českého skladateľa a jeho diela pravidelne znejú aj pri slávnostných príležitostiach v Českej republike.

Litomyšl/Bratislava 2. marca (TASR) - Autorom dnes už všeobecne známej melódie zo symfonického diela Má vlast, či populárnej opery Prodaná nevěsta, bol český hudobný skladateľ Bedřich Smetana. Od jeho narodenia v sobotu 2. marca uplynie 195 rokov.

Koncertné pódiá na celom svete dodnes uvádzajú hudbu českého skladateľa a jeho diela pravidelne znejú aj pri slávnostných príležitostiach v Českej republike (ČR).

Česi za pieseň Kde domov můj, ktorá bola súčasťou opery Dráteník z roku 1825, vďačia jej skladateľovi Františkovi Škroupovi. Jeho opera sa síce považuje za prvú českú operu, ale skutočne národnou a zároveň masovo úspešnou českou operou, sa stala práve Prodaná nevěsta Bedřicha Smetanu z roku 1866.

Hudba Bedřicha Smetanu má blízko aj k Slovensku. Odohratím jeho opery Hubička začalo napríklad svoju činnosť 1. marca 1920 Slovenské národné divadlo (SND).

Bedřich Smetana sa narodil 2. marca 1824 v Litomyšli. Hoci na husle a klavír hral od piatich rokov, jeho otec nemal pre hudobné nadanie syna pochopenie. Smetana absolvoval gymnázium v Plzni, ale vzoprel sa vôli otca stať sa úradníkom, alebo pokračovať v štúdiu na univerzite, a preto odišiel do Prahy s túžbou stať sa hudobným skladateľom ako jeho vzory Franz Liszt a Wolfgang Amadeus Mozart. Nadaný skladateľ sa v českej metropole živil ako učiteľ hudby v zámožných rodinách. Vďaka hudbe si našiel aj manželku, talentovanú hudobníčku Kateřinu Kolářovú.

Na začiatku svojej skladateľskej kariéry sa Bedřich Smetana boril nielen s finančnými ťažkosťami, ale aj s neprajnosťou zo strany českých vlastencov. Tí mu totiž len veľmi ťažko dokázali odpustiť, že v symfónii skomponovanej pri príležitosti svadby cisára Františka Jozefa, použil melódiu z rakúskej hymny. Okrem týchto problémov postihli skladateľa aj rodinné tragédie. V polovici 50. rokov 19. storočia zomreli tri z jeho štyroch dcér Gabriela, Bedřiška a Kateřina. Nažive zostala len Žofia. Najviac skladateľa zasiahla smrť hudobne najtalentovanejšej dcéry Bedřišky. Na jej pamiatku skomponoval v roku 1855 Klavírne trio g moll.

Úmrtia dcér, prepuknutie tuberkulózy jeho manželky, nepriaznivá politická situácia, ale aj nedostatok peňazí prinútili Bedřicha Smetanu k odchodu do Göteborgu, v ktorom napokon strávil asi najpokojnejšie roky (1856-1861) svojho života. Vo švédskom meste našiel okrem uplatnenia aj pozorné a hlavne prajné publikum. Počas škandinávskeho pobytu skomponoval tri symfonické básne: Richard III., Valdštejnov tábor a Hakon Jarl.

Po vydaní Októbrového manifestu v roku 1861, vďaka ktorému sa uvoľnila politická situácia vo vtedajších Čechách, sa Bedřich Smetana vrátil do Prahy. V roku 1866 sa dočkal premiér svojich dvoch opier, ktorému zaistili úspech u českého publika. Prvou bola opera Braniboři v Čechách a druhou slávna Prodaná nevěsta. Vďaka úspechu získal pozíciu dirigenta a kapelníka orchestra vtedajšieho pražského Prozatímního divadla.

Obrat k lepšiemu v Smetanovom živote však poznačili ďalšie rany osudu. Umrela mu manželka a na jeseň 1874 v dôsledku nervového ochorenia ohluchol na jedno ucho a musel sa vzdať miesta v divadle. Onedlho uprostred tvorivých síl stratil sluch úplne. Komponovania sa však nevzdal a tvoril v ústraní v Jabkeniciach, kde žil s rodinou svojej dcéry. Z tohto obdobia pochádzajú opery Tajemství, Hubička, Čertova stěna, dve sláčikové kvartetá, klavírne cykly Sny a České tance. Už úplne hluchý dokončil známy cyklus šiestich symfonických básní Má vlast.

V roku 1881 sa Bedřich Smetana dočkal otvorenia Národného divadla v Prahe, v ktorom uviedli jeho operu Libuše pričom obecenstvo aj kritika ju prijala s neobyčajným nadšením.

O tri roky neskôr bola rodina nútená umiestniť Bedřicha Smetanu do pražského ústavu pre duševne chorých, kde 12. mája 1884 zomrel vo veku 60 rokov.