< sekcia Magazín

Pred 130 rokmi sa narodil herec Jozef Kello, jeden zo zakladateľov SND

Jozef Kello, archívna snímka. Foto: TASR

Divadelná dráha Jozefa Kella bola poznačená svojráznosťou. Paleta postáv, ktoré na javisku Slovenského národného divadla vytvoril, bola neobyčajne pestrá a rozsiahla.

Bobrovec/ Bratislava 18. októbra (TASR) - Jozef Kello patril spolu s Andrejom Bagarom, Jánom Borodáčom a Hanou Meličkovou k prvým profesionálnym hercom na Slovensku. Nezabudnuteľný bol v predstaveniach ako Pán z Chudobíc v Chalupkovom Kocúrkove, Špitzer v Palárikovom Inkognite, Jano Malecký v Tajovského Ženskom zákone, či v postave Ževakina v Gogoľovej Ženbe. V piatok 18. októbra uplynie 130 rokov od narodenia jedného zo zakladateľov Slovenského národného divadla (SND).

"Jozef Kello bol takým dobrým človekom, že i tí menej dobrí stávali sa v jeho blízkosti lepšími... Všetkých nás mal rád a najšťastnejší bol v divadle," charakterizoval herca v minulosti prvý slovenský divadelný režisér Andrej Bagar.

Divadelná dráha Jozefa Kella bola poznačená svojráznosťou. Paleta postáv, ktoré na javisku Slovenského národného divadla vytvoril, bola neobyčajne pestrá a rozsiahla. V súbore patril k najobľúbenejším hercom, doslova putoval z úlohy do úlohy. Bilancia jeho hereckého života prezrádza, že počas 30 rokov vytvoril 297 postáv a odohral spolu 5000 predstavení.

Jozef Kello sa narodil 18. októbra 1889 v Bobrovci na Liptove ako tretie dieťa z dvanástich. Po skončení základnej školy prešiel javiskovým krstom, prvýkrát stál na javisku ako 12 ročný. Vo svojom rodisku a neskôr v Liptovskom Mikuláši hral od detských rokov ochotnícke divadlo.

Po vzore otca sa vyučil za murára a pracoval v Budapešti na stavbách. Popri tom hrával v krajanských ochotníckych krúžkoch. Zožínal úspechy a takmer všetky spolky (ako napr. Katolícky kruh, Kriváň i česká Osvěta) ho chceli mať na svojom javisku.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) sa usadil v Košiciach, v roku 1919 spoluzakladal tamojší Slovenský divadelný spolok. Neskôr si v otvoril kníhkupectvo. Odtiaľ sa vybral do práve zakladaného zájazdového súboru SND do Martina. Po úspešnom konkurze pôsobil od 1. augusta 1921 v "druhom súbore" činohry SND, zvanom Marška, ktorý sa však po roku rozpadol a Kello prešiel na sezónu do Novákovej kočujúcej spoločnosti. Jeho kariéra sa rozbehla v čase, keď ho angažoval do SND vtedajší riaditeľ Oskar Nedbal. Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény účinkoval Jozef Kello až do roku 1951.

Komik sa predstavil 24. marca 1926 aj v pražskom uvedení Palárikovho Drotára v Divadle na Vinohradoch. Bola to vôbec prvá návšteva slovenského divadelného súboru v Čechách. V tom čase recenzent pražských Národních listů na stránkach napísal, že Jozef Kello hral vynikajúco a s nadhľadom. Príspevok uzatvoril s konštatovaním, že "Veselohra v dobovej výprave a kostýmoch zrejme zaujala obecenstvo a vyvolala vrelý, stupňujúci sa potlesk, ktorý na záver večera prešiel do hotových ovácií milým bratislavským hosťom."

Kritici na hercovu adresu začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia nešetrili slovami chvály. Tvrdili, že v ňom dorastá herec neobyčajného talentu, obdarený zvláštnym zmyslom pre ľudový humor. Kello najradšej stvárňoval starcov - mudrlantov. Jeho celoživotnou rolou bol Jano Malecký z Tajovského Ženského zákona. Kello v postave exceloval ako uhliar, predstaviteľ ľudovej múdrosti a morálky, rozvážny, ktorý neveril zbytočným rečiam.

Divadelník Borodáč ho do tejto postavy obsadil v každom novom naštudovaní. To čo Kello divákom ukázal na javisku v prvých sezónach, bravúrne varioval v ďalších. Galériu svojich rýdzich ľudových postavičiek ozdobil majstrovsky vykreslenou figúrkou obecného hlásnika Ondra Trúbeľku v pásme Rok na dedine. Majiteľa pohrebného ústavu Baltazára Slivku stvárnil v Stodolovej divadelnej hre Čaj u pána senátora.

Herec drobnej postavy zvládal veľké herecké úlohy. Podľa vtedajšej kritiky výborne stelesnil dobromyseľného, skromného, neobratného a hlavne neskúseného v láske účtovníka vo veselohre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra (1931). Uplatnil sa aj ako Vrátnik v divadelnej hre Williama Shakespeara - Macbeth, či v úlohe Inšpektora Rozpľuvaja v predstavení Smrť Tanierika od Alexandra Vasiljeviča Suchovo-Kobylina.

Umelec nezabúdal ani na svojich rodákov a režíroval ochotnícke predstavenia v rodnom Borovci.

Na striebornom plátne sa predstavil vo filme Varúj...! (1947) v réžii Paľa Bielika a Martina Friča. Uznávaný herec Jozef Kello, nositeľ Ormisovej ceny mesta Bratislavy (1942), zomrel 17. marca 1951 v Bratislave vo veku 61 rokov.