< sekcia Magazín

Brazília v pápežskom súboji prehrala, Argentínčania sú škodoradostní

Veriaci sa tešia v Buenos Aires. Foto: TASR/AP Photo

Už sme mali Che Guevaru, už sme mali Boha - Maradonu, chýbal nám už len pápež,vyhlásil taxikár z Buenos Aires.

Buenos Aires 14. marca (TASR) - Niektorí Argentínčania našli vo voľbe pápeža paralelu s futbalovým zápasom, v ktorom porazili Brazíliu, keďže brazílsky kardinál Odilo Pedro Scherer bol považovaný za jedného z favoritov voľby v konkláve. Kardináli však napokon za pápeža zvolili argentínskeho kardinála Jorgeho Maria Bergoglia.

"Je úžasné byť dnes večer Argentínčanom a ešte lepšie je, že sme zase porazili Brazíliu. Už sme mali Che Guevaru, už sme mali Boha (futbalistu Diega Maradonu), chýbal nám už len pápež," vyhlásil taxikár Jorge Dawson z Buenos Aires.

Francúzsky historik Hervé Yannou, ktorý sa špecializuje na dejiny pápežov, v rozhovore pre online vydanie týždenníka Le Nouvel Observateur uviedol, že prežívame "trojnásobnú revolúciu": prvýkrát za 700 rokov sa pápež vzdal úradu, prvýkrát nový pápež pochádza z Argentíny a prvýkrát sa pápežom stal člen jezuitskej rehole.

Ako všetci jezuiti aj nový pápež je silná osobnosť. Yannou pripomenul, že jezuiti sa vyznačujú dôkladnou intelektuálnou prípravou, ktorá v Bergogliovom prípade trvala 15 rokov strávených štúdiom filozofie, psychológie a teológie.

Jorge Bergoglio je podľa historika typickým jezuitom: tichý, asketický s bohatým duchovným životom vychádzajúcim z učenia sv. Ignáca z Loyoly. Tak ako je u jezuitov zvykom, Bergoglio je misionárom. Po získaní doktorátu vo Švajčiarsku sa vrátil do Argentíny, kde pôsobil ako radový kňaz v Córdobe vzdialenej od metropoly 700 km. Ako všetci členovia jezuitskej rehole, aj Jorge Bergoglio chodil medzi ľudí, aby hlásal Božie slovo, uviedol Yannou. Pripomenul tiež, že príslušníci iných reholí - benediktíni či dominikáni - žijú v kláštoroch, v komunite, kým jezuiti medzi obyčajnými ľuďmi.

a archívnej snímke z 3. marca 2013 argentínsky kardinál Jorge Bergoglio pije maté, typický juhoamerický nápoj, v uliciach Buenos Aires.
Foto: TASR/AP Photo


Ako biskup cestoval metrom a autobusom

Na archívnej snímke z roku 2008 argentínsky kardinál Jorge Bergoglio (druhý vľavo) cestuje metrom v argentínskej metropole Buenos Aires.
Foto: TASR/AP Photo
Ako biskup v Buenos Aires nežil v paláci, ale v jednoduchom byte. Cestoval metrom a autobusom. Bol veľmi blízky ľuďom, každý týždeň chodil na chudobné predmestia a preto veľmi citlivo vníma sociálne problémy - podobne ako všetci latinskoamerickí biskupi, uviedol francúzsky historik.

Bergoglio je proti neoliberálnym teóriám, ako aj proti niektorým aspektom globalizácie. Je konzervatívny v otázkach rodiny, etiky i postoja cirkvi k homosexualite. Vo svojich kázňach veľmi často odsudzoval krízu hodnôt v Argentíne.

Na archívnej snímke z 50. rokov 20. storočia Jorge Mario Bergoglio (vpravo) pózuje spolu s neidetifikovanými spolužiakmi z prípravnej školy v Buenos Aires.
Foto: TASR/AP Photo


V roku 2001 sa stal kardinálom

Bol vždy veľmi diskrétny, nikdy sa nepresadzoval. V roku 2001 odmietol byť predsedom biskupskej konferencie, ale v tom istom roku sa stal kardinálom, pričom však odmietol, aby jeho rodáci cestovali do Ríma na jeho vymenovanie.

Na otázku, čo sa zmení vo Vatikáne, keď je pápežom jezuita, francúzsky historik uviedol, že jezuiti sú veľmi naviazaní na Rím a na pápežský úrad. Jezuitská rehoľa je integrálnou súčasťou cirkvi, jej príslušníci ako jediná rehoľa skladajú sľub bezvýhradnej poslušnosti pápežovi, čo je obsah ich štvrtého a posledného sľubu.

Ako pripomína Le Nouvel Observateur, jediným tieňom v Bergogliovom živote by mohol byť jeho postoj počas vlády vojenskej junty v Argentíne v rokoch 1976-83, odkedy je nezvestných 30.000 ľudí. Aj keď Bergoglio s režimom otvorene nespolupracoval, združenia na ochranu ľudských práv mu vyčítajú nečinnosť v tomto období.

Pod jeho vedením argentínski biskupi vydali v októbri 2012 spoločné ospravedlnenie za zlyhanie cirkvi pri ochrane svojich veriacich v 70. rokoch. Toto vyhlásenie však pre niektorých aktivistov prišlo príliš neskoro.

Ako pripomína agentúra AP, v súdnych procesoch sa Bergoglio dvakrát odvolal na svoje právo nedostaviť na súd. Keď napokon v roku 2010 prišiel a svedčil, jeho odpovede boli vyhýbavé, uviedla právnička Myriam Bregmanová.

Bergoglio bol zapletený v prípade mučenia

Novým, v poradí už 266. pápežom, sa stal Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires.
Foto: TASR/AP
Bergoglio bol zapletený do najmenej dvoch prípadov, ktoré sa týkali mučenia dvoch jezuitských kňazov - Orlanda Yoria a Francisca Jalicsa -, ktorí boli unesení v roku 1976 z chudobných štvrtí, kde šírili učenie teológie oslobodenia.

Yorio obvinil Bergoglia, že ich de facto takmer vydal eskadrám smrti, keďže zamlčal, že podporuje ich prácu. Jalics sa k záležitosti odmietol vracať a utiahol sa do kláštora v Nemecku. Obaja muži sa dostali na slobodu po tom, ako Bergoglio podnikol mimoriadne opatrenia na ich oslobodenie, konštatuje AP.

Bergoglio, ktorý bol počas vojenskej diktatúry predstaveným jezuitskej rehole, sa o svojej činnosti zmienil až v roku 2010 pred svojím životopiscom. Povedal, že v tajnosti na cirkevnej pôde schovával ľudí.