< sekcia Prešovský kraj

Abranovce sa pýšia najvyšším počtom traktorov na počet obyvateľov

Na snímke obyvateľ obce Abranovce Radovan Rajna pri svojom traktore. Abranovce, 1. novembra 2019. Foto: TASR - Maroš Černý

Turistov láka pohľad z hornej časti Abranoviec, odkiaľ je možné vidieť panorámu Šariša.

Abranovce 2. novembra (TASR)- Takmer v každom druhom dvore v Abranovciach neďaleko Prešova nájdete traktor. Je jednou z obcí s najvyšším počtom traktorov na počet obyvateľov. Miestni ich používajú na obrábanie polí, ale i pri práci v lese.

"Je to pravda, máme v Abranovciach dosť veľa traktorov. Ja mám traktor už deväť rokov. Používam ho na poľnohospodárske práce a občas i v lese, keď chodíme na drevo. S traktorom si viem pri dome pomôcť i pri poľnohospodárstve. Mám aj zdvíhacie zariadenia, takže aj v obci dosť pomáham, keď je potrebné niečo ťažké zdvihnúť a preniesť," povedal pre TASR Abranovčan Radovan Rajna.

"V podstate v každom druhom dvore traktor je. Ľudia ich používajú na obrábanie svojich polí. V našej obci sa tomu ešte venujú," doplnil starosta obce Stanislav Volanský.


V súčasnosti má obec podľa jeho slov 697 obyvateľov. "Máme základnú školu so 40 žiakmi a taktiež materskú školu. V obci pôsobia aj terénni sociálni pracovníci, ktorí pracujú nielen s komunitou, ale aj s ostatnými obyvateľmi obce. Máme tiež stolnotenisový klub, ktorý podáva celkom dobré výsledky," priblížil starosta obce.

Ako ďalej povedal, majú rozpracované projekty na chodníky a chcú opraviť požiarnu zbrojnicu. "Naši dobrovoľní hasiči podávajú celkom dobré výsledky, či už na súťažiach alebo aj pri zásahoch. Naposledy pri hasení autobusu. Bol to super rýchly zásah a taktiež sú nápomocní pri hasení požiarov vypaľovania trávy," priblížil starosta obce.



Turistov láka pohľad z hornej časti Abranoviec, odkiaľ je možné vidieť panorámu Šariša. "Keď je krásne počasie, tak vidno aj Vysoké Tatry. Niekedy vidím aj Kráľovu hoľu v zime, keď je zasnežená alebo Kojšovskú hoľu. Vidno aj Šarišský hrad," povedal dočasný duchovný správca farnosti Abranovce Gabriel Székely.

Z Abranoviec je možné sa dostať i k neďalekému hrádku Bodoň. Ide o stredovekú fortifikáciu, ktorá leží v katastri obce Lesíček.

"Je postavený na výraznej skalnej vyvýšenine okrúhleho tvaru v nadmorskej výške viac ako 850 metrov nad morom a má niekoľko názvov. Názov Okrúhla skala je zo stredoveku. Slovanské obyvateľstvo blízkeho okolia ho pre zvláštny tvar, keď z diaľky vyčnieva nad horizont ako makovička, pomenovalo Makovica. Tretím názvom je Bodoň podľa jeho zakladateľa - šľachtica Buduna z Ploského. Počas tatárskych vpádov koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa v ňom ukrývala jeho manželka a deti. Hrádok Bodoň je svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku," dodal Volanský.

Na snímke interiér gréckokatolíckeho chrámu Narodenia presvätej Bohorodičky v Abranovciach. Abranovce, 1. novembra 2019.
Foto: TASR - Maroš Černý

V kostole sa nachádza obraz od J. Kenedicha



Gréckokatolícky chrám v Abranovciach je zasvätený sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky. Bol postavený v roku 1867 a v septembri o rok neskôr bol posvätený. Viac razy bol renovovaný, naposledy v septembri tohto roku ho posvätil gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

"Je charakteristický svojou maľbou. Hore na strope je pôvodný obraz, ktorý vyjavuje Premenenie Pána. Potom sú tu štyria evanjelisti. Vo svätyni je kríž, holubica a patrón chrámu – Narodenie presvätej Bohorodičky. Je to novšia maľba. Pôvodná nebola taká, by som povedal dokonalá, bola veľmi bohato ornamentálna, ikonostas bol dokončený v tomto roku," uviedol pre TASR dočasný duchovný správca farnosti Abranovce a zároveň archivár Arcibiskupského úradu v Prešove Gabriel Székely.


V chráme sa nachádza i dielo rímskokatolíckeho kňaza, ktorý kedysi pôsobil v susednej obci Kokošovce. "Je to veľmi zaujímavý obraz. Namaľoval ho rímskokatolícky duchovný Jozef Kenedich, ktorý vytvoril viac obrazov, bol umelcom. Obraz znázorňuje výjav Pane zachráň nás, teda búrku na mori," priblížil Székely.

Vo farnosti sa podľa jeho slov trikrát uskutočnili misie a pochádza odtiaľ i nebohý gréckokatolícky biskup Ján Hirka, ktorý je pochovaný spolu so svojimi rodičmi neďaleko chrámu.

Na snímke dočasný duchovný správca farnosti Abranovce a zároveň archivár Arcibiskupského úradu v Prešove Gabriel Székely. Abranovce, 1. novembra 2019.
Foto: TASR - Maroš Černý


"Pôvodný prvý chrám bol drevený aj s dreveným ikonostasom. Jediná ikona, ktorá sa zachovala, je zo žertveníka a nachádza sa momentálne v kaplnke. Je to obraz presvätej Bohorodičky s dieťaťom," povedal Székely.

Zaujímavosťou v obci je i drevená zvonica, ktorá v minulosti slúžila i ako márnica. V roku 1831, keď v Uhorsku prvýkrát vyčíňala epidémia cholery, zahynulo v dôsledku tohto vysoko infekčného ochorenia v Abranovciach viacero ľudí.

"Cintorín je veľmi starý. Pod chrámom sú hroby z obdobia, keď bol veľký mor a cholera. Dokazujú to aj matriky, že zomrelo veľké množstvo ľudí," dodal Székely.
Na snímke 86-ročná Katarína Petrušková z Abranoviec. Abranovce, 1. novembra 2019.
Foto: TASR - Maroš Černý

Obyvatelia obce sa v minulosti venovali prevažne poľnohospodárstvu



Obec Abranovce v okrese Prešov vznikla v 13. storočí. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1320 a ide o listinu Jágerskej kapituly potvrdzujúcu vymedzenie chotára majetku Zbeh, ktorý susedil s majetkom Abranoviec. Jej názov bol odvodený od mena Obran.

"V období stredoveku patrila do majetkov viacerých šľachtických rodov, predovšetkým rodu Aba, Pethö či Raslaviczy. V priebehu 17. a 18. storočia tu mali svoje majetky aj predstavitelia viacerých iných šľachtických rodov ako Kapy z Kapušian či Nemessányiovci," uviedol pre TASR historik poverený vedením Krajského múzea v Prešove Jozef Kušnír.

Podľa jeho slov veľmi zaujímavý je erb obce so symbolikou lesnej zveri. Tvorí ho v modrom štíte na zelenej pažiti vztýčená zlatá kuna so strieborným bruškom. Jeho predlohou bol atramentový odtlačok typária obce z konca 18. storočia.

Na snímke starosta obce Abranovce Stanislav Volanský pred budovou materskej školy. Abranovce, 1. novembra 2019.
Foto: TASR - Maroš Černý


Ako doplnil starosta obce Stanislav Volanský, Abranovce patrili medzi menšie dediny s výlučne poddanským obyvateľstvom. "Podľa historických záznamov tu v roku 1600 bolo deväť obývaných poddanských domov. V rokoch 1715 až 1720 to bolo sedem až 11 hospodáriacich poddanských rodín," priblížil.

V roku 1828 mala obec 343 obyvateľov. V roku 1900 žilo v obci 240 obyvateľov a v roku 1970 sa ich počet zvýšil na 428. V súčasnosti žije v Abranovciach 697 ľudí.

"V období prvej Československej republiky sa obyvatelia Abranoviec zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a pracovali v lesoch. Po násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva bolo v roku 1958 v obci založené Jednotné roľnícke družstvo, čo viedlo k tomu, že ľudia si našli zamestnanie v priemyselných podnikoch v Prešove," povedal starosta.


"V obci sa kedysi hospodárilo. Sialo sa žito, pšenica a tak ďalej. Chovali sme i kravy. Mala som asi šesť až sedem rokov. Môj otec pracoval s volmi, krásnymi býkmi. Dokonca som na nich i orala," zaspomínala si 86-ročná Katarína Petrušková z Abranoviec.

Pamätá si i bombardovanie Prešova lietadlami Červenej armády počas druhej svetovej vojny. Mala vtedy 11 rokov. "Ostala som sama doma s Nemcami, ktorí kontrolovali obec. Keď skončili kontrolu, preskočila som plot a utekala som do susednej obce Kokošovce, kde som mala starú mamu. Obec bola obsadená Nemcami. Neskôr o mne hovorili, že aké šťastie som mala, že som prežila. Z diaľky som videla, ako padali bomby na Prešov," dodala Petrušková.